Svätý Prokop je obľúbený a vo svojej rodnej krajine, Čechách, veľmi uctievaný svätý. Narodil sa cca koncom 10. storočia v obci Chotouň pri Českom Brode, na východ od Prahy. Pravdepodobne už v mladosti sa v pražskej vyšehradskej škole oboznámil so staroslovienskym písmom a rečou, ktoré zostavili a začali používať slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod. Prokop si zvolil ako životné povolanie duchovný stav a stal sa kňazom. No pritom bol aj ženatý, lebo vtedy ešte neplatili prísne predpisy o kňazskom celibáte. Životopisci uvádzajú, že vstúpil do břevnovského benediktínskeho kláštora v Prahe a odtiaľ po krátkom pobyte odišiel roku 1009 do údolia rieky Sázavy, kde žil v lesoch ako pustovník. Okrem modlitby a asketických cvičení tvrdo pracoval. Klčoval les a obrábal takto získanú pôdu. Postavil i drevený kostolík zasvätený Panne Márii a sv. J. Krstiteľovi. Okolo jeho pustovne vznikla mníšska osada, z ktorej sa vyvinul známy benediktínsky kláštor Sázava. Dal ho vybudovať český knieža Oldřich, ktorý bol Prokopovým obdivovateľom a priateľom. Pod Prokopovým vedením sa stal kláštor dôležitým strediskom náboženského života a kresťanskej kultúry. Zvláštnosťou bola slovanská liturgia, v ktorej sa západný rímsky obrad spájal s liturgickou staroslovienčinou. Ctihodný sázavský opát Prokop zomrel 25.3.1053. Pochovali ho najprv v sázavskom kláštore, ale roku 1588 slávnostne preniesli jeho telesné pozostatky do Prahy, kde ich uložili v kostole Všetkých svätých. V živote sa riadil heslom: „Všetko pre Boha!“ Bol vľúdny, štedrý a úspešne bojoval proti zlu a diablovmu pokušeniu. Po jeho smrti sa našli svedkovia, ktorí tvrdili, že videli Prokopa orať s pluhom, do ktorého bol zapriahnutý čert a svätec mal v ruke kríž. Toto vyobrazenie, ktoré postupne prebrala ikonografia svätca, symbolizuje víťazstvo nad zlobou pekelnej moci. Je patrónom obce Jarná – v minulosti nazývanej aj Dajta,Gocnod a Božetechovo. Je mu zasvätený miestny pôvodom stredoveký kostol, kde je vyobrazený na oltárnom obraze. Autori sôch: M. Meško-čert, A.Šimrák-Prokop
pôvodným menom Simeon alebo po grécky Šimon bol rodákom z Betsaidy na brehu Galilejského jazera, synom Jonáša. S bratom Ondrejom boli rybármi. Podľa evanjelií ho spolu s Jakubom a Jánom pri Galilejskom jazere povolal Ježiš za apoštolov. Objavuje sa ako prvý vo všetkých zoznamoch dvanástich apoštolov a patril k úzkej skupine vystupujúcej pri všetkých významných udalostiach. Ježiš ho nazval aj aramejským menom Kéfas (t. j. skala), čo znamená po grécky Peter. Vyhlásil: „Ty si Peter (Skala) a na tejto Skale postavím svoju cirkev a brány pekla ju nepremôžu. – Tu es Petrus, et super hanc petram aedificabo ecclesiam meam, et portae inferi non praevalebunt adversus eam.“ Kľúče Petra sú symbolom jeho moci zväzovať a rozväzovať, ktorú mu dal Ježiš. Pripomínajú tak Božie milosrdenstvo a dar odpustenia, ktoré Peter zo strany Ježiša sám zakúsil. Po nanebovstúpení Pána sa Peter stal nesporným vodcom mladej cirkvi a neskôr prvým rímskym biskupom. 19. júna 64 vypukol v Ríme veľký požiar. Cisár Nero obvinil z požiaru kresťanov a dal veľké množstvo členov cirkvi ukrižovať. Krátko po požiari uväznili aj Petra a onedlho ho popravili. Svätí Peter a Pavol, na ktorých stojí základ Cirkvi a ohlasovanie evanjelia všetkým národom, sú patrónmi obce Pác – je im zasvätený miestny kostol pochádzajúci z 13. storočia. Autor sochy: Marián Hutira
pôvodným hebrejským menom Saul, gr. Paulos bol prvý kresťanský teológ. Má aj prívlastok Apoštol národov. Pochádzal z nábožnej židovskej rodiny, ktorá mala rímske občianstvo. Bol vychovaný ako farizej, dostalo sa mu však zrejme aj grécke vzdelanie. Písal po grécky a citáty zo Starého zákona preberal z gréckeho prekladu. Neskôr študoval v Jeruzaleme a sám sa stal rabínom. Vyučil sa aj remeslu a bol tiež výrobcom stanov. Saul bol horlivým vyznávačom židovskej viery a z poverenia veľkňaza prenasledoval kresťanov, väznil ich a mučil. Mnohí kresťania z Jeruzalema pred prenasledovaním ušli, niektorí sa uchýlili do Damasku, kde obracali na kresťanskú vieru tamojších obyvateľov. Saul sa vybral do Damasku pochytať kresťanov a priviesť ich do Jeruzalema. Pred príchodom do Damasku mal videnie, po ktorom sa obrátil na kresťanskú vieru. Po obrátení sa stal jedným z najvplyvnejších apoštolov v celom vtedajšom civilizovanom svete. Zomrel v Ríme mučeníckou smrťou. Meč v Pavlovej ruke v ikonografii pripomína nástroj, ktorým bol zabitý. No pozorné čítanie jeho listov odhalí aj spojitosť meča s jeho ohlasovaním evanjelia, preto v ňom môžeme vidieť aj meč pravdy Božieho slova. Svätí Peter a Pavol, na ktorých stojí základ Cirkvi a ohlasovanie evanjelia všetkým národom, sú patrónmi obce Pác – je im zasvätený miestny kostol pochádzajúci z 13. storočia. Autor sochy: Erik Kalinka
dvorná dáma rakúsko-uhorskej cisárovnej Alžbety – Sisi. Grófka Šarlota bola známa svojou dobrotou a filantropiou v prospech cíferského ľudu. Aktívne napomáhala kultúrno spoločenský rozvoj obce, organizovala a režírovala prvé divadelné predstavenia, založila mariánsky spolok, bola donorkou cíferského chrámu. Pomáhala sociálne slabším vrstvám, zorganizovala predajnú výstavu cíferských výšiviek na podporu rodín vojakov padlých v I. svetovej vojne. V zichyovskom sídle vo veľkom kaštieli založila svetoznámu výši
umelecká výšivkárka, bola jednou z najslávnejších osobností v celých dejinách Cífera. Vďaka svojmu talentu, pracovitosti a umeleckému cíteniu sa stala v roku 1892 vedúcou výšivkárskej školy v Cíferi a najvýznamnejšou postavou výšivkárskeho spolku Izabella. Jej diela, napríklad šaty nazývané Izabella nosila ako haute couture európska šľachta, príšlušníci kráľovských rodín, jej sakrálne výšivky zdobili významné chrámy. V roku 1896 získala striebornú medailu na Milenárnej výstave v Budapešti a v roku 1900 najvýznamnejšie ocenenie - Grand Prix na Svetovej výstave v Paríži za skvostne vyšitú zlatú kazulu. V roku 2000 jej bolo udelené čestné občianstvo obce Cífer in memoriam. Autor sochy: Marián Hutira
správca cíferskej farnosti v rokoch 1918-1963. Narodil sa v dnešnom Rakúsku v obci Zillingtal v Burgenlande v rodine učiteľa chorvátskej národnosti. Do Cífera bol pridelený za farára v roku 1918 a pôsobil tu až do svojej smrti v roku 1963. Popri jeho vynikajúcej činnosti na poli pastoračnom bol obdivuhodný aj rozsah jeho aktivít na poli spoločenskom – od roku 1919 do roku 1936 zastával viaceré významné funkcie v obci. Inicioval výstavbu viacerých významných stavieb – rímskokatolíckej ľudovej a meštianskej školy, nového kostola svätého Michala, budovy miestnej Jednoty Orla – bývalej Orlovne, pomníka padlým v I. svetovej vojne či nového organa. Pre svoju dobrosrdečnosť bol mimoriadne obľúbený u farníkov. V roku 2000 mu bolo udelené najvyššie obecné vyznamenanie – čestné občianstvo obce Cífer in memoriam. Autor sochy: Erik Kalinka
Rabín z Cífera v rokoch 1856-1873, potom neologický vrchný rabín mesta Bratislavy v rokoch 1873-1895. Jeden z jeho synov, Eduard Mahler (1857-1945), ktorý sa narodil v Cíferi a prežil tu detstvo, bol mimoriadne nadaným vedcom vo viacerých vedeckých odboroch a preslávil sa ako zakladateľ uhorskej egyptológie. Socha rabína Mahlera pripomína významnú židovskú náboženskú obec, ktorá v Cíferi pôsobila od 15. storočia. V 18. a 19. storočí vlastnila cintorín, mikve – kúpeľ a synagógu postavenú blízko veľkého kaštieľa. Do kompetencie cíferského rabinátu patrilo židovské obyvateľstvo zo 14 okolitých obcí vrátane Trnavy. Židia tvorili až do druhej svetovej vojny pevnú súčasť Cífera, no žiaľ ani oni sa nevyhli holokaustu. Z Cífera bolo podľa databázy pamätníka Jad Vašem v Jeruzaleme počas druhej svetovej vojny nespravodlivo deportovaných do koncentračných táborov a zavraždených 29 osôb židovského pôvodu. Česť ich pamiatke! Autor sochy: Albert Šimrák
Slovensky
cseh
angol
német
