Radošinské naivné divadlo

60. roky    

Prvým titulom súboru, ktorý vznikol pod vplyvom nástupu divadiel malých javiskových foriem, bola Štepkova satirická javisková koláž scénok monológov, básní a piesní Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (hudba Ľudovít Machovič a hudobná skupina Lux, 1963). Významným tvorivým posunom v živote súboru bolo uvedenie ďalších titulov v druhej polovici šesťdesiatych rokov v novovzniknutom radošinskom klubovom divadielku pre tridsaťdva divákov Pitva, (1966), Z duba padol oddýchol si (1968) a Pŕŕŕ (1969).

70. roky

Práve v Radošine v spomínanom klubovom divadielku sa na počiatku sedemdesiatych rokov uskutočnili premiéry slávnych Štepkových inscenácií v autorovej réžii Jááánošííík (1970), Človečina (1971) a Alžbeta Hrozná alebo Krw story (réžia Jaroslava Havettová, 1975). Najmä prvé dve hry sa doslova neskôr stali divadelnými legendami.

Mimoriadnym s netradičným medzníkom v dramaturgii a v smerovaní divadla bolo uvedenie Štepkovej hry Slovenské tango (1979) v réžii prvého profesionálneho režiséra v RND Ivana Balaďu (s hudbou Jiřího Stivína). Aktívna bola účasť súboru na veľkých konceptuálnych výtvarných podujatiach (Deň radosti, 1971, Evina svadba, 1972), ale aj koncom sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov postupný prechod k profesionalizmu (spočiatku s veľkými ťažkosťami v monopolnej štátnej agentúre Slovkoncert).

V 70. rokoch v RND okrem iných účinkovali: Stanislav Štepka, Katarína Kolníková, Milan Markovič, Miroslav Siget, Jozef Sloboda, Mária Drozdová, Gita Povodová, Dušan Nágel, Oľga Májovská, Iveta Miffeková, Veronika Bazalová, Tamara Koričanská, Zuzana Kronerová, Dana Vrbovská atď.

80. roky

Významné autorské a inscenačné činy, ale aj nevídaný divácky záujem o vystúpenia RND sme zaznamenali v osemdesiatych rokoch, ktoré mimoriadne tvorivo poznamenali tvorbu divadla príchodom režiséra Juraja Nvotu a hudobného skladateľa Jána Melkoviča. K významným titulom tohto desaťročia patria inscenácie Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Pavilón B (1984), Ženské oddelenie, (1987), Loď Svet (1988).

Priam manifestačný ohlas malo uvedenie „federálneho muzikáliku“ pražského Semaforu a RND autorov J. Suchého, F. Havlíka, J. Melkoviča a S. Štepku na scéne Štúdia S Nevesta predaná Kubovi (1984). Mimoriadnu, doslova predrevolučnú pozornosť divákov a kritiky vyvolala prelomová Nvotova inscenácia Vygumuj a napíš (premiéra 21. septembra 1989) v hlavných úlohách s Jánom Melkovičom a Stanislavom Štepkom. S jednoznačným úspechom sa stretol aj kultúrno-spoločenský výtvarný happening Pocta Jááánošíííkovi v Terchovej (v 1986) a najmä Šíny do Radošiny (17. júna 1989) – Deň kultúrneho cestovania s RND, so spevákmi a hudobnými skupinami na železničnej trase Bratislava – Radošina a späť.

V 80. rokoch divadlo pre STV nakrútilo dva zaujímavé stredometrážne filmy Víno vinovaté (réžia Vlado Balco, 1983) a Dedinský sen (réžia Fero Fenič, 1984), vydalo prvé LP-platne (Hry na domáce zvieratá, Jááánošííík, Človečina, Pavilón B), knižky Radošinské naivné divadlo, Radošinské naivné divadlo 2 a v hereckom súbore sa úspešne prezentovali Katarína Kolníková, Darina Porubjaková, Jana Oľhová, Zuzana Kronerová, Anna Warchalová, Tamara Greksáková, Mária Drozdová, Jana Nagyová, Alena Michalidesová, Milan Markovič, Maruška Mišenčíková, Ján Zachar, Juraj Takáč, Pavel Schwarz.

V 80. rokoch minulého storočia divadlo účinkovalo v Malej scéne PKO v Bratislave; od jari 1989 do konca júna 2015 pravidelne vystupovalo na stálej scéne na Škultétyho ulici 5 v Bratislave; od septembra 2015 Radošinské naivné divadlo má vlastné divadlo na Záhradníckej ul. 95 v Bratislave – v Ružinove.

90. roky

V 90. rokoch divadlo podniklo prvé zájazdy do zahraničia (Kanada, USA, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Juhoslávia) a s veľkým ohlasom uviedlo ďalšie tituly Pokoj domu tomuto (1990), Lás-ka-nie, Delostrelci na Mesiaci (1992), Hostinec Grand (1993), Materské znamienko, Kino Pokrok (1995), Tata (1996), Konečná stanica (1997), Ako som vstúpil do seba (1998), Včela v zime (1999).

Významná bola spolupráca Stanislava Štepku s autorskou a hereckou dvojicou Lasica – Satinský v inscenáciách Kam na to chodíme (réžia Juraj Nvota, 1991) a Dohoda možná (réžia Milan Lasica, 1994). V hre Kino Pokrok (1995) sa naším hosťujúcim režisérom stal Ondrej Spišák a k dramaturgičke Darine Porubjakovej-Abrahámovej pribudla dramaturgička Mirka Čibenková.

V súbore RND v 90. rokoch úspešne účinkovali okrem Kataríny Kolníkovej a Stanislava Štepku herečky a herci Zuzana Maurery, Monika Hilmerová, Soňa Norisová, Lucia Lužinská, František Rehák, Mojmír Caban, Richard Felix, Dušan Cinkota, Csongor Kassai, Anna Šišková, René Štúr, Darina Porubjaková, Ján Melkovič, Milan Šago, Vladimír Svítek.

Od roku 1996 je manažérom RND Ladislav Hubáček, ktorý v tomto roku nahradil Pavla Schwarza.

Dôležitou súčasťou RND je rozhlasová tvorba. RND od roku 1971 pravidelne účinkovalo v kabaretných a v silvestrovských programoch Pytliakova žena a tí druhí, Desaťkorunovaný svet, Aj tí naši píjavali, Dedinský sen, Slová, slová, slová, Čo rok dal, Predposledná bosorka, Kronika komika, atď. V 80. a v 90. rokoch divadlo nahralo pre Slovenský rozhlas 25 hier zo svojho repertoáru.

V deväťdesiatych rokoch RND sfilmovalo pre STV hru Loď Svet pod názvom Výlety v pamäti (réžia Juraj Nvota, STV 1993), v Radošine a na okolí nafilmovalo úspešný pesničkový film Dobrá správa (réžia Anton Popovič, STV 1995), vydalo knižku Tri sny a CD s piesňami (Dobrá správa, Druhá dobrá správa).

K úspechom divadla radíme aj 21 televíznych kabaretov s RND pre televíziu Markíza Hosť do domu (réžia Juraj Nvota, Ondrej Spišák a Juraj Jakubisko, 1998, 2000), televízny záznam kultovej inscenácie Vygumuj a napíš, televízne filmy Čierna ovca (réžia Juraj Nvota, 1996) a Ježiško zvoní, otvorte (réžia Ondrej Spišák, 1997).

21. storočie

V prvých dvoch desaťročiach 21. storočia RND uviedlo nasledujúce Štepkove tituly: Súpis dravcov (2000), Jááánošííík po tridsiatich rokoch (2000), divadelno-filmový projekt Chaplyn (2000), Návod na použitie (2001), Na jeden dotyk (2002), Ako sme sa hľadali, Kronika kromika (2003), Generál (2004), Hra o láske (2005), Desatoro (2006), Sedem hlavných hriechov, Veľké ilúzie (2007), Stvorenie sveta (2008), Niekto to rád slovenské (2008), Mám okno (2009), Nesladím (2010), Len tak prišli (2011), Šťastné konce (2012), Polooblačno (2012), Jááánošííík po tristo rokoch (2013), Sčista-jasna (2013), Sláva (2014), Zmiešaná štvorhra (2015), Lás-ka-nie 2 (2016), To nemá chybu (2016); všetky inscenácie zaznamenávajú nadpriemerný divácky ohlas. Hudbu pre RND začali tvoriť Peter Mankovecký, Juraj Haško a Ľubica Malachovská Čekovská, dve réžie boli dielom Kamila Žišku (Na jeden dotyk, 2002, Lastovičie rozprávky, 2008), režisér J. Chlumský podľa Štepkovej hry Konečná stanica nakrútil rovnomenný celovečerný film (2004), filmy podľa klasických divadelných a literárnych predlôh nakrútili aj Juraj Nvota (Človečina, 1994) a Juraj Štepka (Jááánošííík, 2004, Osobná chyba, 2005), ktorý aj s divadlom zaznamenal umelecký filmový dokument Kronika komika (2003), … a já, Katarína Kolníková (2011), Kronika komika 2 alebo Päťdesiat rokov s uchom na vašom srdci (2013).

Aspoň zopár mien herečiek a hercov v minulého desaťročia, ktoré tvorili poetiku RND: Maruška Nedomová, Mojmír Caban, Soňa Norisová, Kristína Farkašová, Kamil Mikulčík, Anna Vargová, Lujza Schrameková, Csongor Kassai, Lenka Barilíková, Dominika Kleisová, Andrea Martvoňová, Lucia Molnárová, Petra Molnárová, Pavel Čížek atď. V tomto desaťročí, žiaľ, navždy opustili naše divadlo – radošinský herec Miroslav Siget (2003), Ján Melkovič (2004) a Katarína Kolníková (2006).

V predchádzajúcom desaťročí vydavateľstvo Ikar vydalo Štepkovu poviedkovú knižku Desatoro (stala sa literárnym podkladom pri koncipovaní inscenácií Desatoro a Sedem hlavných hriechov) a štvordielnu Kroniku komika 1 – 4, dôsledne mapujúcu históriu divadla od počiatku až po koniec 90. rokov.

Na CD a DVD sme vydali Zlaté slovenské ručičky, Otcovské znamienka, Človečina, Dedinský sen, Víno vinovaté, Pokoj domu tomuto, Niekto to rád slovenské, Štedrý divadelný večer, Tata, Kronika komika, Generál, Trikrát RND.

Do konca júna 2016 Radošinské naivné divadlo uviedlo vyše deväť tisíc predstavení, ktoré videlo približne tri milióny divákov.