Osobitou kapitolou rezidenčnej siete Jozefa Pálffyho st. bol kaštieľ Erdőház, dnes známy ako Planinka, ležiaci neďaleko zaniknutého františkánskeho kláštora s kostolom sv. Kataríny v malokarpatských lesoch neďaleko Dechtíc. Ide o neskorobarokový poľovnícky kaštieľ, postavený v rokoch 1774–1775 hlohoveckým staviteľom Františkom Částkom pre neskoršieho uhorského kancelára grófa Jozefa Erdődyho (1754–1824). Areál tvorila centrálna jednopodlažná budova kaštieľa s dvojramenným schodiskom a zvýrazneným rizalitom, prevýšeným štítom s hodinami, v ktorej boli situované spoločenské priestory, a šesť menších trojizbových domčekov určených na ubytovanie panstva a usporiadaných po troch do dvoch polkruhov. Vzniklo tým čestné nádvorie, do ktorého sa vchádzalo centrálne umiestnenou bránou s plastikami diviakov na pilieroch, po stranách ktorej boli postavené ďalšie dve budovy. Celý areál kaštieľa bol súčasťou diviačej obory, ktorú založil gróf Erdődy zároveň so stavbou areálu. Poľovnícky kaštieľ Erdőház svojimi formálnymi znakmi (slávnostné schodisko, typický rizalit, čestný dvor, objekt ako súčasť zvernice) patrí do kategórie poľovníckych sídiel slúžiacich na usporadúvanie nákladných zábav v prírode spojených s lovom, ktoré v období baroka a rokoka podľa vzoru francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. – v Uhorsku samozrejme s „primeraným“ oneskorením – budovali predstavitelia aristokratickej elity vo svojich poľovných revíroch.
Zdroj:
Daniel Hupko / Poľovníctvo na veľkostatkoch Smolenice a Chtelnica