SK SK
6 hodnotení
História Kultúra
Dominanta Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.

Trenčiansky hrad

Dominanta Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.

Dolné nádvorie ponúka návštevníkom jedinečné výhľady na mesto Trenčín a priľahlé okolie.

1840_8bajp18qve.jpg
1840_3gm9w1wmmv.jpg

Studňa lásky neodmysliteľne patrí k Trenčianskemu hradu ako povesťami opradený symbol lásky Omara a Fatimy.

K hradnej studni sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského.

Aby Fatimu vyslobodil, prisľúbil Omar, že vykope na Trenčianskom hrade v tvrdej skale studňu. Po tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu, z kopáčov však prežili iba nemnohí. Prvú čašu vody Omar podal Zápoľskému so slovami: "Vodu máš Zápoľský, ale srdce nemáš". Keď Omar odvážal oslobodenú Fatimu na koni z hradu, zachytil sa jej závoj na šípovom kríku. Na tom mieste dodnes stojí najstarší hostinec v Trenčíne, nazývaný "Fatima", alebo v skorších časoch i "Závoj".

1840_9c06f3hefl.jpg

Kasáreň na Trenčianskom hrade bola vybudovaná ako súčasť rozsiahleho fortifikačného programu realizovaného v dobe držby Trenčianskeho hradu magnátskym rodom Zápoľskovcov v období prvej polovice 16. storočia. Slúžili na ubytovanie mužstva hradnej posádky.

1840_k5w7zfv0po.jpg

Objekt kasárne na Trenčianskom hrade bol vybudovaný ako súčasť rozsiahleho fortifikačného programu realizovaného v dobe držby Trenčianskeho hradu magnátskym rodom Zápoľskovcov v období prvej polovice 16. storočia. Slúžili na ubytovanie mužstva hradnej posádky, prípadne i pridelených jednotiek. Boli využívané aj ako arzenál, čiže sklad a úložisko vojenského výzbrojného a výstrojného materiálu. Boli tu uložené sudy s prachom a gule do diel, hákovníc a muškiet spolu s chladnými drevcovými zbraňami ako boli halapartne, kopije, oštepy a piky, i celé sady či jednotlivé časti ochrannej zbroje. Objekt kasárne mal tiež zabezpečovať prístupovú cestu z mesta na hrad.

Najstaršou časťou kasárne je západný múr, pôvodne spájajúci Hodinovú vežu s Horným hradom, postavenie ktorého súvisí so stavebnou aktivitou Matúša Čáka. Túto ranogotickú fázu možno datovať na prelom 13. a 14. storočia.

Neskorogotická fáza zo začiatku 16. storočia je už spojená s výstavbou samotných kasární, ktoré nadväzujú na starší múr. V prvých dekádach 16. storočia bola prístavbou k hradbovému múru postavená dvojpodlažná stavba s dnešnými rozmermi 36 x 10-17 m. Hoci niektorí autori sa v minulosti prikláňali k záverom, že kasáreň bola od začiatku budovaná ako trojpodlažná stavba, nedávny výskum túto hypotézu nepotvrdil. Prízemie stavby bolo prístupné portálom na severnej fasáde. Stavba bola už v tejto fáze zastrešená celistvou valbovou strechou.

Tretia fáza, označovaná ako neskorogotická II., spočíva v nadstaExpozícia Nedobytývaní o tretie podlažie. Táto prestavba bola pravdepodobne realizovaná až po ničivom obliehaní hradu v roku 1528, zrejme v období okolo rokov 1534 – 1550.

Štvrtá stavebná fáza je už renesančná, na celkovej stavbe sa však prejavila skôr v detailoch.

V súčasnosti sa priestor prízemia a druhého poschodia využívajú na výstavné účely.

Na prvom poschodí je inštalovaná stála expozícia Nedobytý. Pozostáva z dvoch častí.

Historickú tvoria stredoveké a novoveké chladné, strelné či palné zbrane.

Archeologická časť je venovaná výsledkom archeologického výskumu kasárne

1840_jwac8t8zok.jpg

Hladomorňa ponúka návštevníkom expozíciu s replikami stredovekých mučiacich nástrojov a dozvedieť sa zaujímavé informácie ohľadom tzv. útrpného práva z histórie mesta Trenčín.

1840_dm525xzdyf.jpg

Juhovýchodnú valcovitú baštu zvanú aj "Kráľovská veža" dal v 15. storočí postaviť Žigmund Luxemburský, pôvodne ako vyhliadkovú vežu.
Interiér Hladomorňa
Podľa neskoršej tradície začala slúžiť ako hradné väzenie a hladomorňa. Otvorom 45 x 45 cm je možné dostať sa do suterénu. Je 9 m hlboký. Nezachoval sa však žiaden dokument, že tu bol niekto umorený hladom. Bol to skôr zastrašovací spôsob väzenia.

V bašte sa nachádza expozícia s názvom „Hladomorňa – Teufelsturm“, ktorá jeprístupná vrámci prehliadkového okruhu A Trenčianskeho hradu. Návštevníci si môžu pozrieť repliky stredovekých mučiacich nástrojov a dozvedieť sa zaujímavé informácie ohľadom tzv. útrpného práva z histórie mesta Trenčín. Tí odvážnejší môžu vyskúšať aj kladu, umiestnenú pred vchodom do expozície.

1840_7oazh1at7h.jpg

Matúšova veža je dominantou Trenčianskeho hradu. Bola postavená koncom 11. storočia v románskom slohu a okolo roku 1270 ju obstavali tehlovým plášťom a upravili v gotickom duchu.

Najstaršou stavbou obytného a obranného charakteru na Trenčianskom hrade je hlavná útočištná veža (bergfrid, donjon), tradične nazývaná Matúšova. Bola postavená koncom 11. storočia v románskom slohu a okolo roku 1270 ju obstavali tehlovým plášťom a upravili v gotickom duchu.

Podľa tradície na štvrtom poschodí veže má svoju pracovňu Matúš Čák Trenčiansky a tu sa i nachádza neveľká expozícia venovaná tejto kontroverznej postave našich dejín. Na jednotlivých poschodiach nájdeme vystavené terčovnice z 19. storočia a na stenách erby jednotlivých držiteľov a kapitánov Trenčianskeho hradu. Z najvyššieho poschodia veže je unikátny výhľad na veľkú časť Považia.

Dolné nádvorie ponúka návštevníkom jedinečné výhľady na mesto Trenčín a priľahlé okolie.

Studňa lásky neodmysliteľne patrí k Trenčianskemu hradu ako povesťami opradený symbol lásky Omara a Fatimy.

Kasáreň na Trenčianskom hrade bola vybudovaná ako súčasť rozsiahleho fortifikačného programu realizovaného v dobe držby Trenčianskeho hradu magnátskym rodom Zápoľskovcov v období prvej polovice 16. storočia. Slúžila na ubytovanie mužstva hradnej posádky.

Hladomorňa ponúka návštevníkom expozíciu s replikami stredovekých mučiacich nástrojov a možnosť dozvedieť sa zaujímavé informácie ohľadom tzv. útrpného práva z histórie mesta Trenčín.

1840_2kagfut27p.jpg
1840_xsam9svpyr.jpg

Ľudovítov palác na 1. poschodí gotického paláca, upraveného do súčasnej podoby v II. polovici 20. storočia je novozriadená expozícia historického dobového nábytku z obdobia 17. až 19.

Na hradnej akropole sa nachádzajú tri paláce. Najstarším je Ľudovítov palác, ktorý dal v druhej polovici 14. storočia postaviť kráľ Ľudovít Veľký, hneď vedľa najstaršej obytnej stavby na hrade - Matúšovej veže. 

Na 1. poschodí gotického paláca, upraveného do súčasnej podoby v II. polovici 20. storočia je novozriadená expozícia historického dobového nábytku z obdobia 17. až 19. storočia "Reminiscencie" pochádzajúceho zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Všetok nábytok a bytové doplnky (obrazy, zbrane, dekoratívne predmety) sú originály pochádzajúce z bývalých panstiev majiteľov a neskorších vlastníkov hradu. Keďže hrad v roku 1790 takmer celý vyhorel, pôvodný nábytok sa v jeho priestoroch zachoval len minimálne.

Obe miestnosti paláca sú zariadené ako salóny. Prvý – lovecký prezentuje najobľúbenejšiu zábavu vysokej šľachty - lov. Záľubu v poľovníctve, typickú pre predstaviteľov „ modrej krvi “ prezentujú vystavené exponáty zbraní, ulovené trofejné kusy vysokej zvery a scénické barokové obrazy. Kožený sedací nábytok dopĺňajú truhlice na šatstvo, stolový kabinet z r. 1730 (ktorý je vôbec prvým zbierkovým kusom dnešného múzea pod por. č. 1) a vzácne a jedinečné odkladacie skrine z polovice 17. stor. s typickou veľkoplošnou ornamentalistikou. Zaujímavosťou je vzácny perleťou vykladaný príručný stolček v zadnej časti miestnosti a (na najstarší zbierkový predmet) - veľká skriňa na strieborný a medený riad.

1840_h99565xv0d.jpg

Druhý salón z obdobia empíru a historizmu znázorňuje ukážku bytovej kultúry z r. 1830-1890.Druhý salón Originálny empírový sedací nábytok dopĺňa jedálenský príborník a komody v štýle historizmus. Portréty členov Habsburskej dynastie, ktorým rod slúžil, dopĺňa vzácna orientálna ručná veľkoplošná výšivka na hodvábe evokovaná vtedajšími módnymi trendmi inšpirovanými ďalekým východom (Čína, Japonsko).

V prízemných priestoroch Ľudovítovho paláca Trenčianske múzeum sa nachádza ďalšiu časť expozície Rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazy z ilešháziovských sídiel, ktorá obohatila túto unikátnu zbierku o ďalšie obrazy s biblickou tematikou, s námetmi gréckej mytológie, portréty kráľovskej rodiny Habsburgovcov, ako i portréty neznámych šľachticov. Zaujímavosťou sú dva evanjelické obrazy.

1840_vif9w6yx4t.jpg

Barborin palác prvá miestnosť, Rytierska sieň, je najväčšou miestnosťou na hrade. Sála mala v 16. storočí lunetovú klenbu, po ktorej sa zachovali už len stopy. Ďalšie miestnosti slúžili ako obytné priestory.

Barborin palác dal pre svoju druhú manželku Barboru Celskú postaviť cisár Žigmund Luxemburský okolo r. 1430.

Pri stavbe využili staršie parkanové opevnenie a vonkajšiu stenu Matúšovho paláca, ku ktorej pristavili ostatné kamenné steny. Na tejto možno vidieť pôvodné okná so zachovalými gotickými freskami z 13. storočia.

Prvá miestnosť, Rytierska sieň, je najväčšou miestnosťou na hrade. Sála mala v 16. storočí lunetovú klenbu, po ktorej sa zachovali už len stopy. Ďalšie miestnosti slúžili ako obytné priestory. Jedna z nich bola šatníkom a druhá spálňou kráľovnej Barbory. Schodmi a padacími dverami bola spálňa prepojená s podzemím. V podzemí boli umiestnené sklady vína a potravín a pravdepodobne i čierna kuchyňa.

Palác bol reprezentačnou budovou. V súčasnosti sa využíva na príležitostné výstavy a svadby.

1840_zmrrgwoaro.jpg

Rotunda ojedinelý štvorlístkový (štvorapsidový) pôdorys odlišuje trenčiansku Rotundu od všetkých doteraz známych centrálnych stavieb na Slovensku.
Lapidárium podzemie Barborinho paláca s expozíciou fragmentov kamenných článkov.

Medzi Barborinym palácom, Matúšovou vežou a Piatou bránou boli v rokoch 1972 -1975 pri archeologickom výskume objavené základy predrománskej Rotundy. Tento nález nielen posunul datovanie počiatkov Trenčianskeho hradu, ale zaradil sa medzi najstaršie sakrálne objekty na našom území.

Ojedinelý štvorlístkový (štvorapsidový) pôdorys odlišuje trenčiansku Rotundu od všetkých doteraz známych centrálnych stavieb na Slovensku. Hrobovými nálezmi je Rotunda doložená do konca 11. storočia. Pripúšťa sa možnosť, že ide o veľkomoravskú architektúru. Takmer totožný pôdorys nájdeme v moravských Mikulčiciach, kde je veľkomoravský horizont nesporný.

Matúšova veža je dominantou Trenčianskeho hradu. Bola postavená koncom 11. storočia v románskom slohu a okolo roku 1270 ju obstavali tehlovým plášťom a upravili v gotickom duchu.
Kaplnka patrí medzi súkromné sakrálne stavby panského sídla. Výzdobu tvorili gotické figurálne fresky a krížová klenba, nad ktorou vystavili obytné priestory. Pod podlahou hlavného oltára sa nachádza menšia krypta.
Letná veža a jej obytné priestory mali drevený obklad. Cez 1. poschodie bola prepojená s letnou terasou, umiestnenou pred kaplnkou a palácom Zápoľskovcov.


Dolné nádvorie ponúka návštevníkom jedinečné výhľady na mesto Trenčín a priľahlé okolie.

Zakúpiť si tento okruh je možné len od 17:30 do 18:30 hod.


1840_6phxaicjs0.jpg

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Vlakom, Autobusom
Možnosti parkovania: Platené parkovanie v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 6.5.2021

Otváracie hodiny

Počasie

máj - september
pondelok - nedeľa:
09:00 - 19:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 17:00 hod. posledný vstup na okruh A (bez sprievodcu) do 17:30 dolné nádvorie sprístupnené od 17:30 hod. do 18:30 hod.
október
pondelok - nedeľa:
09:00 - 19:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 15:45 hod. posledný vstup okruh A (bez sprievodcu) do 17:30 hod. dolné nádvorie sprístupnené od 17:30 hod. do 18:30 hod.
november - december
pondelok - nedeľa:
09:00 - 17:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 15:45 hod. posledný vstup na okruh A (bez sprievodcu) do 15:45 hod. dolné nádvorie sprístupnené od 15:30 - 16:30 hod
január - apríl
pondelok - nedeľa:
09:00 - 17:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 15:45 hod. posledný vstup na okruh A (bez sprievodcu) do 15:45 hod. dolné nádvorie sprístupnené od 15:30 - 16:30 hod
Zobraziť viac

Otváracie hodiny

Počasie

máj - september
pondelok - nedeľa:
09:00 - 19:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 17:00 hod. posledný vstup na okruh A (bez sprievodcu) do 17:30 dolné nádvorie sprístupnené od 17:30 hod. do 18:30 hod.
október
pondelok - nedeľa:
09:00 - 19:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 15:45 hod. posledný vstup okruh A (bez sprievodcu) do 17:30 hod. dolné nádvorie sprístupnené od 17:30 hod. do 18:30 hod.
november - december
pondelok - nedeľa:
09:00 - 17:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 15:45 hod. posledný vstup na okruh A (bez sprievodcu) do 15:45 hod. dolné nádvorie sprístupnené od 15:30 - 16:30 hod
január - apríl
pondelok - nedeľa:
09:00 - 17:00
posledná prehliadka okruh B (so sprievodcom) o 15:45 hod. posledný vstup na okruh A (bez sprievodcu) do 15:45 hod. dolné nádvorie sprístupnené od 15:30 - 16:30 hod


Kontakt

Telefón: +421 32 743 5657
Webová stránka: muzeumtn.sk
Trenčiansky hrad
Matúšova 75/19
912 50  Trenčín
Kraj: Trenčiansky
Okres: Trenčín
Región: Stredné Považie
 48.894168, 18.044779

Matúšova 75/19
912 50  Trenčín

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia