Haličský zámok

O existencii obnoveného hradu sa dozvedáme až v súvislosti s Jánom Jiskrom, keď jeho vojská hrad obsadili a zdržiavali sa tu do r.1451, keď ich vyhnala armáda Jána Hunyadiho.

V dôsledku neskorších nepovolených prestávb museli na základe kráľovského nariadenia zruinovať pevnosť v r.1544, aby sa nestala útočiskom povstalcov. Kaštieľ stojaci na okrúhlom vŕšku dal v r.1612 postaviť Žigmund Forgách. Po uzavretí manželstva s Annou Losonczyovou získal v rokoch 1595 až 1601 formou kráľovských donácií haličské, sečianske a šomošské panstvo, čím sa stal najväčším magnátom Novohradu. Haličský zámok dal vybudovať v tvare šesťkrídlovej rezidencie, ktorú však v súlade s potrebami „vojnového“ storočia dal opevniť nárožnými baštami, priekopou a posilniť 40 hajdúchmi a nemeckými delostrelcami, aby tak ochránil život a majetok rodiny. Zvyšky stredovekého hradu sa pravdepodobne zabudovali do vchodového krídla kaštieľa, ktoré bolo chránené aj predhradím posilneným dvoma baštami opatrenými streleckými otvormi. Hrad bol naraz centrom pohraničných vojenských operácií, panstva i administratívnej jednotky.

Kuruci Imricha Thökölyho sa pokúsili hrad získať v r.1678, ale Adam Forgách zostal verný cisárovi Leopoldovi. Hradný kapitán Ján Makfalvay, aby predišiel útoku kurucov, dal z hradu tri delá Thökölymu. Vojenská funkcia Haliča sa navrátila v r.1703, po vypuknutí Rákócziovského povstania. Zámok bol v r.1709 obsadený a vypálený vojskom generála Heistera.

V r.1736 až 1750 následná baroková prestavba potlačila obranný charakter zámku a zo stavby spravila reprezentatívny kaštieľ Forgáchovcov. Ďalšia veľkolepá prestavba zámku sa viaže k menu Františka Wenckheima, ktorý sa do rodiny priženil v 19.storočí. O dokončení prác v r.1897 svedčí biela mramorová tabuľa umiestnená nad hlavným vchodom. Územie predhradia sa upravilo na zámocký park.

Pamiatková obnova zámku bola zrealizovaná v r.1956 až 1964. Po týchto rokoch v ňom sídlilo zariadenie sociálnej starostlivosti. Od r.2005 je v súkromných rukách, a v r.2009 sa začala veľkolepá rekonštrukcia zámku. V r.2016 bol zámok v I.etape rekonštrukcie dokončený a sprístupnený verejnosti ako luxusný hotel.

Povesti a legendy
Povráva sa

Lúpežný rytier Imrich Balassa, majiteľ Divínskeho hradu, bol údajne odchovaný na stridžom mlieku. V 17.storočí ho preto v Novohrade pokladali za vychýreného vagabunda a zlodeja. V dedinách pod Divínom kradol všetko, čo sa dalo – dobytok, celoročnú úrodu sedliakom i nepoškvrnené panny z podhradia. Balassa si však robil „zálusk“ najmä na pani zo susedného Haličského zámku, krásnu Andrássyovú, manželku pána Haličského zámku, grófa Forgácha. S bandou vagabundov vnikol do zámku a grófku uniesol do svojho brlohu. Pred jej očami vyhodil z okna vlastnú manželku i mnícha, ktorý ju spovedal, lásku mladej ženy si však nezískal. Bol to posledný kúsok novohradského zbojníka. Ako získal zámocký pán v Haliči svoju ženu naspäť, nie je doteraz jasné. Hovorí sa, že do vlčieho brloha Balassu vnikol cez dlhočiznú chodbu, ktorá údajne spájala Haličský hrad s Divínom. Tajná chodba na zámku v Haliči síce existuje, ale siaha sotva do polovice hradného vrchu a najskôr slúžila len pre tajných poslov a kanalizáciu.

Interiér a exteriér
Novozrekonštruovaný zámocký hotel Galicia Nueva, skutočný klenot Novohradu a národná kultúrna pamiatka, poskytuje služby od letných mesiacov roka 2016. Po citlivej rekonštrukcii vnikol reprezentatívny priestor, pre kongresové podujatia, rokovania, semináre, workshopy, porady, pracovné stretnutia, rodinné eventy, svadby, výročia, ale aj reprezentatívne spoločenské podujatia akými sú napr. koncerty, plesy či vernisáže.

Zámok predstavoval z obrannej i obytnej stránky modernú šesťkrídlovú stavbu na pozdĺžnom šesťuholníkovom pôdoryse s ústredným nádvorím. V zámku sa dodnes zachovali renesančné nástenné maľby zobrazujúce uhorských panovníkov, namaľované na stenu niekdajšej dvorovej arkády spolu s vyrezávanými a maľovanými trámovými stropmi komnát. Kedysi zarastené, spustošené nádvorie je dnes zastrešené presklenou strechou a slúži ako luxusná reštaurácia.