Monumentálna architektúra Behrensovej synagógy spája tradičnú typológiu sakrálnych budov s jazykom moderného hnutia. Racionalitu a minimalizmus ozvláštňujú lyrizujúce, expresívne prvky v zhode s pôvodným účelom stavby. Architekt umiestňuje túto stavbu v zložitom teréne a na križovatke ciest tak rafinovene, že zvonku pôsobí skôr nenápadne. No ako vidíte, vo vnútri je vyslovene impozantná.
Vznik tohto diela by však nebol možný bez celkovej atmosféry spoločenského a ekonomického rozmachu medzivojnovej Žiliny. Budovateľský entuziazmus v meste dokazuje vznik skvelej modernej architektúry, ba celých štvrtí od talentovaných domácich architektov. Pritom jedným z ťažiskových motorov modernizácie mesta bola práve rozhľadená židovská komunita. Svedčí o tom aj realizácia novej synagógy na mieste starého chrámu z roku 1861.
Novú synagógu nielenže navrhol svetoznámy architekt, ale v roku 1928 jej realizácii predchádzala súťaž, na ktorej sa zúčastnili ďalší medzinárodne uznávaní architekti – Josef Hoffmann, jeden z otcov svetoznámej viedenskej secesie a Lipót Baumhorn, stredoeurópsky špecialista na stavbu synagóg, spolu s domáci mladými architektami Michalom Maximiliánom Scheerom a Jozefom Zweigenthalom.
Stavbu (1929 – 1931) viedol žilinský architekt Žigo Wertheimer, dodávateľom bola stavebná firma bratov Novákovcov.
Z masívnej kamennej podnože podobnej stredovekej pevnosti, v ktorej sa nachádzajú vstupné a obslužné priestory synagógy, vyrastá kubus chrámového priestoru s kapacitou pre 750 veriacich (450 mužov v ústrednom priestore a 300 žien na troch emporách). Orientalizujúco vysunuté nárožia hlavnej hmoty s hrubou štruktúrou omietky vytvárajú akýsi prechod medzi robustnou základňou a jasnou, ľahko pôsobiacou kupolou s výškou 17,5 a priemerom 16 metrov.
Maľba Dávidovej hviezdy v kupole je jednou z najpôsobivejších častí diela. Peter Behrens vo svojom jedinom projekte synagógy docielil dynamickú až mystickú atmosféru interiérov, ktorú umocňovali farebné vitrážové okná. Patrí medzi jeho posledné diela, ktoré navrhol v duchu expresionizmu.
Neologická synagóga je považovaná za jednu z najpozoruhodnejších pamiatok modernej medzivojnovej architektúry s celoeurópskym významom. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou (zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok dňa 5. 11. 1963 pod číslom 89/1963). V ankete v roku 2000 ju architekti zaradili medzi 5 najdôležitejších občianskych stavieb 20. storočia na Slovensku.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
