Z barokového zariadenie s prvkami klasicizmu sa zachoval len hlavný oltár a kazateľnica z konca 18. storočia. Za menzou s tabernákulom je stĺpová oltárna architektúra uprostred s obrazom Obetovania Izáka, vo volútovom štíte sú lúče a dve rokokové vázy. Po stranách oltára na samostatných podstavcoch sú dve sochy svätcov. Kazateľnica má na parapete reliéf a vo vrchole baldachýnu sochu sv. Michala archanjela.
Prvý kostol v Abraháme bol postavený niekedy medzi rokmi 1240 - 1245 synom pezinského a svätojurského grófa Šebeša Abrahámom I., ktorý zdedil po ňom usadlosť, terajší Abrahám. Patriarchovi Abrahámovi bol tento kostol aj zasvätený. Nie je známe, kde tento kostol stál, bol však určite drevený. Na mieste terajšieho kostola bol v roku 1561 postavený tiež drevený kostol na kamennej podmurovke. Okolo kostola, ako to bolo v stredoveku zvykom, bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1780. V čase reformácie, keď vlastnili obec Thurzovci ako súčasť šintavského panstva, v kostole slúžili bohoslužby obe cirkvi - katolícka aj protestantská. Ešte pred príchodom Tatárov sa v záznamoch o biskupskej vizitácii Abrahám spomína ako fara. Zápis sa nachádza v univerzitnom archíve v Bratislave. Taktiež existuje doklad, že v septembri 1296 Tatári zničili kláštor cisterciánov v Abraháme a vyvraždili mníchov. V roku 1782 dal na mieste dreveného kostola Karol Esterházy postaviť v slohu neskorého baroka dnešný kostol bez bočných lodí, ktoré boli pristavené neskoršie.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
