Oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice je neobarokový z rokov 1875 – 1880. Lavice a krstiteľnica sú neskorobarokové z konca 18. storočia.
V roku 1752 bola na cintoríne postavená kaplnka zasvätená Najsvätejšej Trojici pod ochranou Bolestnej Panny Márie. Pod kaplnkou sa nachádza krypta rodiny Szásyovej. A to preto, lebo fundátorom – zakladateľom kostola sa 17. mája 1755 stal František Szás z Opoja, ktorý bol synom Pavla a ten bol zase synom Jána; a jeho matkou bola Helena, dcéra Tomáša Nagya de Réthe. Spoluzakladateľkou sa stala Katarína Draveczká z Majcichova. Zakladaciu listinu František Szás doplnil 24. júla 1755 a v Trnave ju potvrdil 23. 5. 1755 biskup Jozef Szentillonay, o čom hovorí jednak Kanonická vizitácia majcichovskej fary zo 7. júla 1756: , ale spomína to aj kanonická vizitácia opojskej farnosti z 22. mája 1847. Kópia fundačnej listiny, overená 14. júna 1813 pečaťou a podpisom Jána Jánošku, kancelára Metropolitnej kúrie v Trnave, je uložená v archíve opojskej farnosti, ale v odpise je aj vo „Visitatio Ecclesiae Majthényiensis Anno 1756. 7. July per Illustrissimum ac Rmum. Dnum Joannem Galgoczy. Eppum. Traguriensem peracta.“
Majcichovský farár Ján Novoszad opäť a na základe zvláštneho splnomocnenia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho požehnal opojskú kaplnku 6. júla 1755 – a od tohto dátumu sa odvíja história kaplnky.
Fundátor František Szás v roku 1754 daroval pre kaplnku dva omšové kalichy s paténami, ktoré sa stále používajú v kostole. Majcichovská kanonická vizitácia z 25. marca 1781 konštatuje, že tieto kalichy požehnal biskup Pavol Révay. V roku 1773 požehnal biskup Anton Révay zvony pre kaplnku.
Kostol v Opoji postavili v roku 1752, pôvodne ako pohrebnú kaplnku s kryptou pre rodinu Szásy. František Szásy, vtedajší vlastník opojských majetkov dal sakrálny objekt vystavať tak, aby jeho priečelie bolo kolmo orientované do najstaršej ulicovej zástavby a uzatváralo tak severozápadný okraj obce. Pôvodne baroková, neskôr klasicisticky upravená jednoloďová kaplnka mala delené štítové priečelie, uprostred s naznačenou vežou akoby vkomponovanou do celkovej výšky strechy. Tento typický prvok klasicistických a empírových stavieb dopĺňali dve niky umiestnené po stranách hlavného vchodu a okrúhle okno nad vstupom. Kaplnka mala pôvodne obdĺžnikový pôdorys s rovným uzáverom. V interiéri bola prekrytá valenou klenbou.
Začiatkom 20. storočia bola kaplnka rozšírená o polygonálne presbytérium s krížovou klenbou. Strop v tomto čase dostal aj výzdobu v podobe výjavov z biblie a obrazov sv. Mareka a sv. Lukáša.
Dnešný vzhľad exteriéru kostola je výsledkom povojnových prestavieb súvisiacich s narušením veže a krovu, počas oslobodzovania obce v roku 1945. Výzdoba priečelia bola odstránená a nahradená hladkou úpravou vnútorných polí so zvýraznenými okrajmi. Ponad strechu bola nadstavená veža. Valenú klenbu v najstaršej časti kostola nahradili rovným stropom.
Na prikostolnom cintoríne sa nachádzajú najstaršie hroby z polovice 19. storočia a to konkrétne dva pieskovcové pomníky s krížom a vloženou mramorovou nápisovou tabuľkou, umiestnené na ľavej strane medzi novými hrobmi. V areáli cintorína stojí pieskovcová socha Ukrižovania Ježiša Krista z roku 1796 a v zadnej časti pri dome smútku pomníky drobných opojských zemanov a bohatších sedliakov z konca 19. a prvej polovice 20. storočia.
Nadmorská výška: 129 m
Kostol Najsvätejšej Trojice
919 32 Opoj
Na našej webovej stránke používame pre zlepšenie našich služieb súbory cookies.
Pre pokračovanie prosím potvrďte dodatočné povolenia.