Obec Svätý Anton leží južne od Banskej Štiavnice pod legendami opradeným majestátnym Sitnom a je súčasťou územia lokality UNESCO. Táto oblasť sa vyznačuje množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ).
Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo. Koháryovci sídlili na zámku až dokedy naposledy nevydýchol posledný mužský príslušník rodu, František Jozef Koháry. Nový majitelia, významný nemecký kniežací rod Koburgovci, kaštieľ významne zveľadili a zaslúžili sa aj o jeho súčasné zariadenie. Zámocké zbierky obohatili napríklad zlatým salónom, ktorého mobiliáre boli pôvodne majetkom francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty. Jeho sály neboli svedkami návštev belgickej princeznej Lujzy, ale aj obľúbeným prázdninovým zámkom bulharského cára Ferdinanda I, ktorý doceňoval hlavne mimoriadnu kvalitu miestnych loveckých revírov. Koburgovci prišli o svoje majetky v roku 1945, po druhej svetovej vojne, kvôli tzv. Benešovým dekrétom, ktoré zbavovali šľachtu nemeckej národnosti akéhokoľvek majetku na území československej republiky. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
