Je zásadný rozdiel medzi detským divadlom, dramatickým krúžkom a profesionálnym divadlom pre mládež.
Divadlo pre mládež 12+ má byť chápané ako dostupná verejná služba.
Divadlo pre študujúcu mládež má v spolupráci so základnými a strednými školami pomáhať rozvýjať komplexnú osobnosť mladého človeka v období jeho telesného, duševného a občianskeho dospievania.
Výchova mladých divákov je primárnym záujmom tak divadiel a divadelných inštitúcií, ako aj občianskej spoločnosti.
Divadlo pre mládež nemá primárne napĺňať umelecké ambície tvorcov.
Divadlo pre mládež nemôže byť primárne hodnotené na základe ekonomických ukazovateľov, tržby ani „úspešnosti“ či „vypredanosti“.
Divadlo pre mládež má klásť tie najvyššie nároky na kvalitu predlohy, réžijno dramaturgického výkladu a interpretácie.
Divadlo pre mládež má byť v súlade s učebnými osnovami a etikou výchovy, má však ponúkať invenčnú a originálnu alternatívu k tradičným metódam výuky, a to tak v uchopení témy, ako aj vo výrazových prostriedkoch.
Divadlo má zaujať, prekvapovať a iniciovať mladého človeka, má s ním viesť dialóg o jeho témach a problémoch.
Po dvadsiatich rokoch práce v profesionálnych divadlách si čoraz viac uvedomujem, prečo je divadlo takou výnimočnou súčasťou európskej kultúry. Naše profesionálne divadlá a divadelné inštitúcie zastupujú len nepatrnú časť ľudských činností poznamenaných divadlom, a to len tú, v ktorej sa divadlo uplatňuje ako výsledný „produkt“, či ako predmet výchovy, alebo predmet reflexie a skúmania. Divadlo a divadelnosť však nemožno derivovať na parciálnu a okrajovú oblasť spoločenského a kultúrneho života.
Divadlo je určujúcou súčasťou európskej civilizácie už od čias rozkvetu starovekých Atén. Zrodilo sa spoločne s literatúrou, históriou, filozofiou, s vedami, ale aj s polis a politikou, demokraciou, a s prototypom dnešného štátu.
Bez nadsázky možno povedať, že sa divadlo zrodilo spolu s Európou, nie však ako „vedľajší produkt“ civilizačného kvasu, ale ako jedna z jeho základných ingrediencií, ba dokonca ako jeden z“akcelerátorov“ jej vývoja.
Od čias aténskej demokracie až dodnes je divadlo neoddeliteľnou súčasťou nášho literárneho kánonu, náboženských predstáv, umenia, filozofie, vedeckých teórií a politiky.
V mnohých prejavoch ľudskej činnosti funguje takmer ako univerzálny model, ako semiotika, metajazyk, metafora a symbol sveta.
Divadlo vytvára prostriedky a určuje spôsoby našej sebareflexie.
Divadlo je prostriedkom zdielania skúsenosti, utvárania empatie, solidarity a spoločných hodnôt. Divadlo je platformou dialógu medzi jedinečnými jazykovými kultúrami, ale tiež medzi generáciami, medzi rôznymi spoločenskými, názorovými a záujmovými skupinami.
Divadlo je nezastupiteľné a nenahraditeľné. Ako v jednej poviedke napísal Jorge Louis Borges: „Keby sme divadlo nemali, museli by sme ho vynájsť ako jazyk, ako koleso, alebo ako gravitáciu.“ Tým sa však divadlo paradoxne stalo „neviditeľným“. Ako éterický pojem sa stalo organickou súčasťou európskej kultúry, a dnes už i globalizovanej alebo globálnejcivilizácie.
Tento dôležitý aspekt dialógu súvisí s výkladom slova dialogos ako dia-logos = pôsobenie živej reči, pôsobenie prostredníctvom reči. Účinok živej reči a rétoriku popísal Aristoteles ako spolupôsobenie „presviedčacích prostriedkov“. Pomenoval ich: logos (rozum, zmysel, význam), étos(tradícia, zvyk, mrav), pathos (empatia, cit, vášeň) a mélos (spevnosť, melodičnosť, krása prednesu).
Živú reč a jej účinok aj dnes popisujeme pomocov adjektív ako: logická, rozumná, zmysluplná, etická, tradičná, apelatívna, empatická, citlivá, patetická, vášnivá, melodická,spevná.
Práve divadlo v rôznych jeho podobách je syntetické živé umelecké dielo, ktoré iniciuje rozumovú, citovú, etickú a estetickú oblasť ľudskej osobnosti. Je teda akýmsi komunikačným superkanálom, prostredníctvom ktorého je oslovená komplexná ľudská osobnosť. Ako píše Friedrich Schiller v Listoch o estetickej výchove: „Živé slovo dramatikovo prednesené na javisku je najvyšším prejavom celistvej ľudskej bytosti, je oslavou človeka stvoreného Bohom podľa jeho obrazu. Radostne naplnený i zúfalo trpiaci má v divadle vyjadrovať ľudskú celistvosť adôstojnosť“
Divadlo Ludus
Jozefská 2987/19
811 06 Bratislava-Staré Mesto
Na našej webovej stránke používame pre zlepšenie našich služieb súbory cookies.
Pre pokračovanie prosím potvrďte dodatočné povolenia.