Hoci toto vojenské vystúpenie vstúpilo do dejín ako Bitka pri Trnave, jediným pamätníkom na túto udalosť v okolí Trnavy je práve mohyla s krížom v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde po boji trnavskí rehoľníci pochovali 180 zabitých kurucov, hajdúchov a francúzskych granátnikov.
Samotnému stretu predchádzalo obliehanie cisárskej pevnosti Leopoldov povstalcami Františka II. Rákociho a úmysel cisárskeho poľného maršála Sigrida Heistera pomôcť obrancom tejto pevnosti. Obe, cisárske i povstalecké vojská, sa napokon stretli počas vianočných sviatkov vo štvrtok 26. decembra 1704 pri Trnave. Rákociho oddiely mali v nej 12 000 jazdcov, 7 800 pešiakov a 6 diel. Cisárska armáda čítala tiež okolo 20
000 mužov, no v porovnaní s povstalcami mala k dispozícii až 24 diel. V boji, ktorý sa rozpútal za silného sneženia a hustej hmly, spočiatku víťazili jednotlivé oddiely kurucov. Potom, čo výstrely z diel rozptýlili hmlu, zostal maršál Heister šokovaný z optickej prevahy protivníka. Pre zlú viditeľnosť si však nevšimol, že obe krajné krídla Rákociho vojska zostavené z jazdcov stáli len v jednom šíku. Cisárska armáda stála v približne 2 km dlhej frontovej línii zoradená po celej dĺžke ľavého brehu Parnej od Kamenného mlyna až po dedinu Hrnčiarovce.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
