SK SK
0 hodnotení
História
V pamäti krajiny bývajú niekedy stopy minulosti viditeľné na každom kroku, inokedy však po nich treba pátrať a hľadať ich. Kríže, mohyly, božie muky či kaplnky sú živým odkazom miest, ktoré boli dejiskom dávnych príbehov a na konci ktorých zväčša stála smrť. K takýmto miestam patrí aj prícestný kamenný kríž pri potoku Parná, miesto posledného odpočinku stoviek mužov, ktorí bojovali a položili svoje životy v jednej z najväčších kuruckých bitiek povstania Františka II. Rákociho.

Kríž, pamätník na bitku v roku 1704

V pamäti krajiny bývajú niekedy stopy minulosti viditeľné na každom kroku, inokedy však po nich treba pátrať a hľadať ich. Kríže, mohyly, božie muky či kaplnky sú živým odkazom miest, ktoré boli dejiskom dávnych príbehov a na konci ktorých zväčša stála smrť. K takýmto miestam patrí aj prícestný kamenný kríž pri potoku Parná, miesto posledného odpočinku stoviek mužov, ktorí bojovali a položili svoje životy v jednej z najväčších kuruckých bitiek povstania Františka II. Rákociho.

Hoci toto vojenské vystúpenie vstúpilo do dejín ako Bitka pri Trnave, jediným pamätníkom na túto udalosť v okolí Trnavy je práve mohyla s krížom v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde po boji trnavskí rehoľníci pochovali 180 zabitých kurucov, hajdúchov a francúzskych granátnikov.

Samotnému stretu predchádzalo obliehanie cisárskej pevnosti Leopoldov povstalcami Františka II. Rákociho a úmysel cisárskeho poľného maršála Sigrida Heistera pomôcť obrancom tejto pevnosti. Obe, cisárske i povstalecké vojská, sa napokon stretli počas vianočných sviatkov vo štvrtok 26. decembra 1704 pri Trnave. Rákociho oddiely mali v nej 12 000 jazdcov, 7 800 pešiakov a 6 diel. Cisárska armáda čítala tiež okolo 20

000 mužov, no v porovnaní s povstalcami mala k dispozícii až 24 diel. V boji, ktorý sa rozpútal za silného sneženia a hustej hmly, spočiatku víťazili jednotlivé oddiely kurucov. Potom, čo výstrely z diel rozptýlili hmlu, zostal maršál Heister šokovaný z optickej prevahy protivníka. Pre zlú viditeľnosť si však nevšimol, že obe krajné krídla Rákociho vojska zostavené z jazdcov stáli len v jednom šíku. Cisárska armáda stála v približne 2 km dlhej frontovej línii zoradená po celej dĺžke ľavého brehu Parnej od Kamenného mlyna až po dedinu Hrnčiarovce.

Zdroj: publikácia Hrnčiarovce nad Parnou

Pravé krídlo Heisterovho vojska stálo len 100 krokov na sever od hrnčiarovského mosta cez Parnú. Obyvatelia obce tak boli v priamom ohrození bojov, čo sa napokon aj potvrdilo, keď viaceré domy a aj hrnčiarovský kostol boli pri delovej paľbe poškodené.
Slabá disciplína v povstaleckom vojsku narúšala Rákociho plány na rýchlu porážku protivníka. Pešiaci v stredovej formácii povstalcov patrili k najdisciplinovanejším. Účinne sa zoskupili do uzatvoreného tvaru a pomaly postupovali proti cisárskemu delostrelectvu. Medzi odpálením a nabitím diel vždy uplynul určitý čas, čo stačilo pechote na pomalý postup k delostreleckej batérii. Vzdialenosť medzi Heisterovými delostrelcami a Rákociho pešiakmi bola len 600 až 700 metrov, preto pechota videla prípravu na paľbu protivníka a vojaci sa tak mohli včas pred každou salvou hodiť na zem a takmer bez strát postupovať k nepriateľovi až dosiahli vzdialenosť, kedy mohli bojovať puškami a bodákmi. V tomto útoku sa vyznamenali najmä hajdúsi z Miskolca, ktorí prenikli až k zálohám nepriateľa. Väčšinu vojakov obsluhujúcich delá pozabíjali a jednému hajdúchovi sa takmer podarilo zastreliť aj samotného veliteľa Heistera. V polovici bitky boli povstalci v jasnej prevahe a schyľovalo sa k ich víťazstvu až do chvíle jazdeckého útoku cisárskeho vojska, na čelo ktorého sa postavil samotný Heister. Ten využil pretrhnutú líniu povstalcov, prešiel poza ňu a zozadu napadol oddiely pešiakov. Jeden z povstaleckých práporov v tej chvíli vztýčil bielu vlajku, obrátil zbrane proti spolubojovníkom zo susedného práporu a spustil paľbu už po boku cisárskeho vojska. 

Táto zrada v radoch povstalcov znamenala úplný zvrat v bitke. Za večerného šera sa Rákociho oddiely dali na ústup. Podľa rôznych zdrojov na bojisku v ten deň zostalo 400 kuruckých vojakov a na strane cisárskej armády padlo 10 dôstojníkov, 370 vojakov a 6 poddôstojníkov. Straty sa skutočne vyčísľovali len ťažko, niektoré zdroje uvádzali až 1000 padlých a 1100 ranených. Bez ohľadu na to, rehoľníci z Trnavy pochovali 180 padlých kurucov pri ceste smerom k hrnčiarovskemu mlynu. Nad hrobom vztýčili mohylu a na nej tri drevené kríže. V roku 1806 posvätil brestoviansky farár Martin Palšovič na tomto mieste nový kamenný kríž, ktorý dala postaviť na pamiatku kurucov po Martinovi Lieskovskom Judita Lieskovská.

Zdroj: publikácia Hrnčiarovce nad Parnou

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí


Vhodné pre: Rodiny s deťmi, Seniorov, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 30.3.2022

Otváracie hodiny

Počasie

Neuvedené


Kontakt

Kríž, pamätník na bitku v roku 1704
pri Parnej
Hrnčiarovce nad Parnou
Kraj: Trnavský
Okres: Trnava
Región: Trnavsko, MAS 11 PLUS, Mikroregión 11 PLUS
 48.349012, 17.57143

pri Parnej
Hrnčiarovce nad Parnou

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia