Farský kostol najsvätejšej Trojice, NKP

Aj tento pôvodne ranobarokový kostol bol oveľa menší ako dnešný. Podľa vizitácie roku 1731 ho postavili z kameňa a zariadili podľa vzoru farského kostola. Vo vnútri mali tri oltáre, vonku dve nerovnako veľké veže, dva zvony i vežové hodiny. Cintorín nepostavili pri kostole, ale na dnešnom mieste nad obcou. Pod kostolom je krypta s hrobkami svetských hodnostárov, napríklad členov roku Nevediany, Pálfiovcov a miestnych farárov. Kostol bol filiálkou farského kostola sv. J.Krstiteľa. Situovali ho v opačnej polohe ako je dnešný, presbytérium stálo na mieste dnešného chóru s vežou, hlavný vchod s priečelím smeroval na východ, okrem neho boli dva bočné vchody. Obrady doprevádzal desaťmanuálový organ. Veľký požiar roku 1747 zničil vežu kostola tak, že privolaní trnavskí majstri ju nechceli opraviť, len zbúrať. Kostol neraz opravovali majstri z cudziny v službách grófov Erdődyovcov. Anton Erdődy roku 1759 pozval z Bratislavy kamenára Jána Fidlera, ktorý pochádzal z Rakúska. Tento roku 1769 popri prácach v kaštieli zhotovil v kostole mušle z červeného mramoru, popri ňom ďalšie práce vykonal bratislavský sochár Ján Jozef Sartori.

Požiare v rokoch 1784 a 1787 poškodili kostol, preto obidve veže museli zrútiť, namiesto nich postavili na námestí oddelene zvonicu s tromi zvonami: najväčší trojičný vážil 10q, daroval ho gróf Ján Nepomuk Erdődy, stredný zvon P.Márie vážil 6q, najmenší sv. Floriána a Jána Nepomuckého len 3,5 q. Roku 1788 obnovili na grófov príkaz hlavný oltár, čoho dokladom je tam umiestnený rodový erb.

Dnešný farský kostol rozhodli sa postaviť po veľkých požiaroch v rokoch 1784 i 1787, ktoré zničili skoro do základov dva kostoly. Potrebnosť stavby zdôvodňovali tým, že po zrušení kláštora s kostolom sv. Kataríny v Dechticiach roku 1782 stúpol počet návštevníkov kostolov v Chtelnici, ktoré však nevyhovovali veľkosťou nárokom. Podmienky pre novostavbu spĺňal viac dolný kostol s výhodnou polohou v strede obce, čo vyhovovalo aj zemepánom. Preto na mieste pôvodného kostola začali roku 1794 s výstavbou nového väčšieho i krajšieho. 

Základný kameň novostavby položili 6. mája 1794, túto udalosť pripomína pamätná doska s menami významných svetských i cirkevných hodnostárov spolu s charakteristikou vtedajšieho obdobia. Výstavba si vyžiadala veľa stavebného materiálu, len tehál sa spotrebovalo vyše tristotisíc kusov, z čoho päťdesiattisíc poskytol zemepán. Celkové finančné náklady presiahli sumu 24 600 zlatých v striebre.

Súpis pamiatok zaradil kostol medzi umelecky cennú klasicistickú architektúru s prvkami empíru i rokoka, ktorá nemá obdobu na okolí.

Vedľa veže sú postavené kamenné sochy apoštolov Petra a Pavla s atribútmi. Na severnej strane kostola je vchod do rozsiahlej krypty s hrobkami miestnych farárov i šľachtických rodín.

Interiér kostola tvorí jednotná empírovo-klasicistická výzdoba z prelomu 18.-19. storočia. Strop presbytéria tvorí oválna freska Posledný súd, v pozadí obraz archanjela na rukách so stuhou s nápisom CHRISTUS VINCIT REGNAT IMPERAT. Vnútro má hlavný a tri bočné oltáre s typizovanou skladbou, oltárna menza, tabernákulum a oltárny obraz s patrónom. Umelecky zvlášť hodnotný je obraz nad hlavným oltárom patrónom kostola Najsv. Trojicou. Súpis pamiatok obraz, olej na plátne podľa talianskeho vzoru datuje rokom 1695. Objednal ho gróf Erdődy pre pôvodný barokový kostol . Kompozícia znázorňuje Najsv. Trojicu s anjelmi a postavami ľudí okolo. Po stranách dreveného tabernákula sú polychromované sochy adorantov, archanjelov. Ľavý bočný oltár v lodi má obraz Ružencovej P. Márie so svätými Dominikom a sv. Katarínou Sienskou, barokový z polovice 18. storočia, nad oltárnou menzou býval malý obraz Korunovanie P. Márie. Pravý bočný oltár má obraz sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia a malý obraz sv. Floriána. Všetky sú v štátnom zozname pamiatok. Zadný oltár má obraz Immaculaty z polovice 18. storočia, drevené sochy P. Márie kráľovnej, vedľa sv. Terezky a sv. Alojza zo začiatku 20. storočia a s obrazmi krížovej cesty sú darom rodiny Hamrlovej. Po stranách presbytéria sú drevené sochy sv. Jozefa, B. Srdca, Immaculaty a Lurdskej P. Márie. Samostatne v lodi vpravo stojí drevená socha sv. Antona Paduánskeho. Medzi vzácne pamiatky treba zaradiť i drevené polychromované súsošie Pieta, ktoré je umiestené na ľavej strane lode pri bočnom vchode, pravdepodobne sa pôvodne nachádzalo v kostole sv. Jána Krstiteľa. Jeho datovanie nie je bližšie známe. K pravej starne presbytéria pristavali sakristiu, nad ňou je oratórium. Vpravo vo svätyni je vzácna renesančná drevená krstiteľnica z polovice 17. storočia oltárneho typu, reliéf znázorňuj Kristov krst Jánom Krstiteľom s Trojicou. Na ľavej stane lode je umelecky hodnotná drevená pozlátená kazateľnica z polovice 18.stročia, protiváha hlavného oltára. Na rečništi s rokajovým ornamentom sú drevené pozlátené sochy štyroch evanjelistov sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána s atribútmi, medzi nimi pozlátené reliefy cirkevných učiteľov Hieronýma, Gregora Veľkého, Asugustína. Vrchol kazateľnice s baldachýnom tvoria pozlátené sochy Krista a štyroch veľkých starozákonných prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela a Daniela. Nad bočným vchodom je obraz, olejomaľba sv. Frantika pri snímaní Krista z kríža, pôvodom z kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach. Nad chrámovou predsieňou je chór s organom z konca 18. storočia. Drevené klasicistické lavice kostola pochádzajú z roku 1782 v r. 1990 boli nahradené novými. Oblúkový predel lode a presbytéria pôvodne do roku 1985 niesol nápis: DOMINE DILEXI DECOREM DOMUS TUAE, po stranách boli letopočty postavenia roku 1800 a reštaurovania 1938. Klenba lode je zdobená empírovo rokokovými ornamentami s modrými medailónmi biblických výjavov. V presbytériu urobili po roku 1970 úpravy podľa II. vatikánskeho koncilu, centrom sa stal stolový oltár so smerovaním do lode. Oprava fasády kostola bola prevedená v roku 1991.