Predstavme aspoň v krátkosti osobnosť Júliusa Andrássyho (1823 – 1890). Bol to významný politik, štátnik a zemepán. Pochádzal z betliarskej vetvy Andrássiovcov. Jeho otec Karol Andrássy (1792 – 1845) sa zúčastnil potlačenia Východoslovenského roľníckeho povstania roku 1831, bol predsedom Spoločnosti pre reguláciu Tisy a spoluzakladateľom železiarní v Ózde. V roku 1839 a 1844 bol vyslancom na Uhorskom sneme. Matka Etela, rodená Szapáryová, ktorá je pochovaná v krypte trebišovského rímskokatolíckeho kostola patrila zdedeným pozemkovým vlastníctvom medzi najbohatšie ženy v Uhorsku.
Po štúdiách na Gymnáziu v Sátoraljaujhely a práva na Peštianskej univerzite bol gróf Július Andrássy riadiacim (1876) a neskôr (1888) čestným členom Uhorskej akadémie vied. V revolučnom roku 1848 bol zemplínskym županom, veliteľom národnej gardy a rok neskôr pobočníkom generála Gorgélyiho a vyslancom revolučnej vlády v Istanbule. Ako prívrženec Ľudovíta Kossutha v revolučných rokoch 1848 – 1849 bol nútený emigrovať. Žil hlavne v Paríži a Londýne. V roku 1851 ho odsúdili v neprítomnosti na trest smrti.
Do Uhorska sa vrátil po amnestii v roku 1858. Tam ho čakala skvelá kariéra. Stal sa poslancom (1861) a neskôr (1865) podpredsedom Uhorského snemu. S Františkom Deákom pripravil rakúsko – maďarské vyrovnanie (1867) a v rokoch 1867 – 1871 bol prvým ministerským predsedom Uhorska v dualistickej monarchii. Uskutočnil aj maďarsko – chorvátske vyrovnanie (1868) a v roku 1871 sa stal ministrom pri osobe panovníka. V rokoch 1871 – 1879 bol ministrom zahraničných vecí Rakúsko – Uhorska. V zahraničnej politike sa orientoval na oslabenie pozície Ruska na slovanské národy v monarchii a na Balkáne. Presadzoval spojenectvo Rakúsko – Uhorska s cisárskym Nemeckom. Bol jedným z iniciátorov berlínskeho kongresu z roku 1878, ktorý po rusko – tureckej vojne prisúdil Rakúsko – Uhorsku Bosnu a Hercegovinu.
Gróf Július Andrássy mal dvoch synov, mladšieho Júliusa (1860 – 1929), staršieho Teodora (1857 – 1905) a dcéru Helenu (Ilonu). V roku 1879 rezignoval na funkciu ministra zahraničných vecí. Jeho prejavy vyšli posmrtne v maďarčine, angličtine, nemčine, francúzštine a taliančine. Bol mu udelený veľkokríž radu sv. Štefana a vyznamenanie Rytier zlatého rúna španielsky grant I. triedy. Do sarkofágu boli umiestnené aj telesné pozostatky jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej. Symboliku tohto rodinného zväzku vyjadrujú dve bronzové kartuše s erbami Grófa J. Andrássyho a K. Kendeffyovej, ktoré sú umiestnené nad sarkofágom. Vľavo od sarkofágu je voľne umiestnená cínová rakva ich syna Teodora Andrássyho (1857 – 1905). Samotný sarkofág pôsobí veľmi majestátne s plastikou vznášajúceho sa anjela, ktorý mohutnými peruťami symbolicky ochraňuje pokoj duše zosnulých.Pri sarkofágu žiali kľačiac na baldachýnovej poduške dcéra Helena (Ilona) manželka grófa Ľudovíta Batthyányiho.
Mestský park 2563
075 01 Trebišov
Na našej webovej stránke používame pre zlepšenie našich služieb súbory cookies.
Pre pokračovanie prosím potvrďte dodatočné povolenia.