Prístup a okolie
Z Prešova sa cez Vyšnú Šebastovú dostaneme do obce Podhradík, ktorou prejdeme takmer na jej koniec k menšej križovatke. Tu prejdeme cez mostík ponad potok Šebastovka, kde je menšie parkovisko a začína náučný chodník. K hradu Šebeš odtiaľto vedie asi 15-20 minútová cesta lesom s miernym stúpaním. Neskôr pod hradom odbočíme vpravo, tu už začína pomerne strmý, ale krátky finálny výstup k hradu.
Interiér a exteriér
Hradný múr sa pôvodne tiahol po celom obvode úzkej a skalnatej plošiny. Na západnej časti hradu sa nachádzala kruhovitá veža. V opačnej polovici nádvoria sa nachádzala obytná budova obdĺžnikového pôdorysu.
Hrad dlhé roky pustol a zarastal. Až v roku 2012 sa začali intenzívne práce na jeho obnove. Archeologickému prieskumu predchádzalo náročné odstraňovanie náletových drevín. Z pôvodného hradu sa zachovali iba nevysoké zvyšky kamenných múrov.
História a osobnosti
Pôvodne na mieste, kde dnes hrad stojí, existovalo obydlie zvané Havranov príbytok (Hulloudzalasa), ktoré bolo už od roku 1285 zrejme opustené. Názov vychádzal z čierneho habitu príslušníkov rytierskeho rádu, ktorý tam pravdepodobne spravoval drevený strážny hrádok.
Okolo r.1307 získal od uhorského palatína Omodeja Abu okolie spomínaného územia rytier Synak, ktorý do r.1315 na kopci Mačací kameň (Machkakw, dnes Zámek), postavil nový kamenný hrad. Tento hrad sa spomína v donačnej listine kráľa Karola Róberta z roku 1315. Hrad patril až do roku 1491 Synakovým potomkom. Avšak medzitým niekoľkokrát kvôli vnútorným nepokojom o panstvo prišli. Niektorí šľachtici zo Šebeša sa vzopreli kráľovi Žigmundovi a ten im majetky zhabal. Neskôr, v r.1401, im vďaka istému Šimonovi, ktorý sa zúčastnil hrdinského boja s Osmanmi pri Nikopoli, boli majetky vrátené.
Po smrti kráľa Mateja tentoraz páni zo Šebeša podporili panovníka Jána Albrechta, ktorého vojaci obsadili Prešov. Nový uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský však vzápätí v r.1491 daroval na krátku dobu hrad mestu Košice. Už onedlho sa však hrad vrátil do rúk pôvodným majiteľom. Majitelia hradu ale nemali dobré vzťahy so susedným mestom Prešov, kedže sa nevedeli dohodnúť na hraniciach chotára. Spor sa v roku 1475 dostal až pred súd, ale ani ten ho nevyriešil.
Majiteľ hradu František Sebesi chcel spor vyriešiť dohodou, ale prešovskí drábi využili dvojvládie po moháčskej bitke a napriek snahe o dohodu v r.1528 hrad dobyli v mene mesta Prešov. Hrad vtedy ešte nezanikol, no po opätovnom dobytí okolo r.1537 dal richtár hradného pána Sebesiho a kastelána Gerakiho obesiť na hradnú bránu. Niektoré zdroje uvádzajú. že hrad zanikol práve vtedy, no najneskôr pri potýčkach v r.1550, keď ho obyvatelia Prešova vypálili. Isté je, že už na začiatku 17.storočia sa hrad spomína ako ruina.
V roku 2012 sa začali práce na obnove hradu. Archeologickému prieskumu predchádzalo náročné odstraňovanie náletových drevín. Zachovali sa len zvyšky kamenných múrov.
Povesť o hrade
Prešovský richtár Fontanus a jeho radní páni prichádzali na kočoch hore dolinou Šebestovky na hrad Šebeš. Hradný pán František ich pozval, aby sa v mieri dohodli na hraniciach chotára. Pre tento spor sa odohralo veľa hádok medzi Prešovom a Šebešom. Vítali ich s otvorenými bránami aj plnými hodovými stolmi. Hostia práve vchádzali do brány, keď sa z lesa ozval krik. Na nádvorie hradu vtrhli davy ozbrojených Prešovčanov. Všetko, čo bolo prichystané na pohostenie k urovnaniu rozporov, Prešovčania pojedli, popili, sklady aj pivnice vyprázdnili a nakoniec poviazaného hostiteľa Františka spolu s kastelánom obesili na hradnej bráne. V čase, keď cisár richtárovi vyčítal tento čin, Šebeš už bol vypálený a jeho páni mŕtvi. Či bol prešovský richtár dohodnutý so svojím ľudom, že takto prekabátia a potrestajú Šebeš za spory o hranice, alebo či samotným Prešovčanom došla trpezlivosť a vzali spravedlnosť do svojich rúk, už nie je dôležité. Ostal po nich len kameň na kameni. A keby ste z lesa počuli krik, nezľaknite sa. To je len ozvena rozhnevaných Prešovčanov.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
