Zámčisko leží nad ľavým brehom rieky Svinky na kupolovitom výbežku Čiernej hory v podcelku Sopotnícke vrchy. Zámčisko je kužeľovitý kopec s prudko klesajúcimi svahmi. Samotný areál hrádku bol obohatený pomerne vysokými valmi a pomerne hlbokou priekopou na vnútornej strane valu.
Celý hradný areál sa skladá zo stredovekej prístupovej cesty, vonkajšieho valu s vnútornou priekopou, hradného múru so vstupnou bránou, strážnej miestnosti, veže paláca a vlastného nádvoria s cisternou. Príjazdová cesta je ešte i dnes dobre viditeľná. Viedla od Obišoviec po južnom svahu a do vlastného areálu vyúsťovala z východnej strany pravdepodobne padacím mostom. Val bol jednoduchý a navŕšený z miestneho materiálu.
Veľká časť valu vznikla tak, že na jeho vnútornej strane sa prehlbovala priekopa a materiál z nej sa požil jednak na stavbu murovaných fortifikačných zariadení, jednak na stavbu valu. Hradnú priekopu, práve tak ako val, možno ešte dnes rozoznať. Jej dno bolo o niekoľko metrov hlbšie ako dno terajšej priekopy. Hradný múr predstavuje ešte aj dnes pevnú kamennú stavbu. Podľa vzájomných cezúr hradného múru, hradnej veže a hradného paláca sa zistilo, že hradný múr bol postavený v prvej etape fortifikačného zariadenia.
Pôdorysne tvorí hradný múr nepravidelnú elipsu. Hrúbka hradného múru nie je všade rovnaká, pohybuje sa medzi 230 až 250 cm.
Hradný múr bol postavený v jednej stavebnej etape s bránou, ktorá mala maximálnu svetlosť 350 cm. Situovaná bola na južnej strane lokality v priestore, v ktorom sa zistilo, že hradný múr bol najviac deštruovaný. Hradné nádvorie bolo ohraničené hradným múrom a v tomto priestore sa nachádzali ostatné stavby patriace k stredovekému hrádku. Hradné nádvorie bolo upravené tak, aby mohlo byť čo najviac využité.
Veľká časť nádvoria bola vydláždená. Hradná veža stála na východnej strane lokality, na jej najvyššom bode. Podľa hrúbky muriva i podľa množstva deštrukčného materiálu je zrejmé, že veža bola aspoň trojpodlažná a bola vybudovaná neskoršie ako hradný múr. V prízemí sa o hradný múr opierala, počnúc prvým poschodím spočívala na ňom a ďalej z neho vyrastala. Palác mal nepravidelný pretiahnutý pôdorys. Bol vystavaný na južnej strane lokality a vklinený medzi hlavný múr a hradnú vežu.
Na nádvorí bola objavená aj cisterna. Základy murív boli odkryté archeologickým výskumom v rokoch 1961 – 1962. Chronologické zatriedenie materiálu získaného archeologickým výskumom potvrdzuje mienku, že obišovský stredoveký hrádok, o ktorom sa nepodarilo nájsť nijaké písomné pramene, podľahol pravdepodobne hradoreckému úsiliu uhorských kráľov v 15. storočí. Oprava hradu začala v roku 2012 a pokračuje až do dnes.
Pod hradom sa nachádza prístrešok s ohniskom a krytou povalou s kapacitou približne 8 miest.
Obišovský hrad patrí do zoskupenia 6 hradov Šarišský, Kapušianský, hrad Šebeš, Zbojnícky hrad a Lipovec, ktoré sú združené pod názvom Prešovská hradná cesta.
O hrad sa stará OZ Rákociho cesta v spolupráci s obcou Obišovce.
Ako sa dostať na hrad
Najkratšia a najjednoduchšia trasa k hradu vedie od železničnej stanice v obci Ličartovce. Vzdialenosť od Ličartovskej stanice k hradu je okolo 2 km. Je potrebné isť priamo na hrebeň doliny Svinky. Na hrebeni sa nachádza zarastený a zreteľný kužeľovitý výbežok, na ktorom sa hrad nachádza. Táto trasa môže na hrad trvať okolo 20 minút.
Druhá nenáročná cesta na hrádok vedie z obce Obišovce. Trasa začína pri železničnej stanici v Obišovciach, kde je umiestnená informačná tabuľa. Informačná tabuľa ukazuje smer trasy a podáva informácie s vyobrazením polôh hradov okolo Prešova. Celkový čas po tejto trase trvá na hrádok približne 30 minút.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
