Popis trasy
Trasu začíname v Kysuckom Novom Meste na železničnej stanici. Sledujeme zelenú značku a prechádzame cez Vajanského ulicu, okolo Domu kultúry a po moste na hlavný cestný ťah Čadca - Žilina. Prechádzame cez cestu a vchádzame do obce Radoľa. Zelená značka bočí vpravo (v tejto časti Radole nájdeme i renesančný kaštieľ zo 16. storočia, v ktorom v súčasnosti sídli expozícia Kysuckého múzea. Pokračujeme stále po asfaltovej ceste cez obec až na jej juhovýchodný koniec, kde už kráčame po nespevnenej ceste cez polia. Vreteň sa týči hrdo pred nami a zdá sa veľmi nedostupný. Čoskoro však vchádzame do jeho smrekovo-bukových útrob a naberáme plnou parou prvé výškové metre. Stúpanie je dosť prudké a chodník sa v záverečnej časti mení na serpentíny. Tesne pod Ostrým hrebeňom Vretňa prichádzame ku krížu s lavičkami. Odtiaľto po hrebeni je na samotný vrchol Vretňa už len kúsok. Zapíšeme sa do vrcholovej knihy a chuť víťazstva nad pokorou tohto kysuckého velikána zbehneme zapiť späť rovnakou trasou do Radole. Po trase si veľa výhľadov nevychutnáme, snáď len pohľady na Radoľu, Kysucké Nové Mesto a užšie okolie. Od kríža spod vrcholu Vretňa je za dobrého počasia širší výhľad na Kysuce. Zväčša trasa vedie bukovým lesom, je vhodná aj na prechádzky rodín a rekreačných turistov. Výstup na lyžiach alebo na bicykli je nemožný kvôli strmému stúpaniu i kvôli ochrane prírody (Vreteň je štátna prírodná rezervácia).
V minulosti sa vraj na lúke na Vretni kosila tráva a ako seno ju potom v batohoch znášali dole kto iný ako ženy – skloňme pred nimi aspoň tri klobúky. Zo živočíchov si popri vysokej i čiernej poľovnej zveri zasluhujú pozornosť šelmy kuna lesná, rys ostrovid, vlk obyčajný, ale objaví sa tu už aj diva sviňa a medveď. Na rozptýlenú zeleň sa viaže bohatý výskyt spevavého vtáctva, na horské toky obojživelníky (salamandra škvrnitá, mlok veľký) na potoky vydra riečna a viacero druhov rýb. Severným okrajom Radole preteká Vadičovský potok s výskytom pstruha potočného. Ale lesného porastu čim ďalej ubúda viac a viac, a tak úpätie kopca pre ťažbu dreva začína vypadať ako oholená chorá noha.
O vrchu Vreteň
Vrchol Vreteň patri do pohoria Kysucká vrchovina a bol vždy atraktívny pre turistov v každom ročnom období. Z pôvodných drevín sa tu zachovali bučiny a jedľové bučiny, vo vyšších polohách so smrekom. Miestami si udržali prirodzený charakter, často i pralesovitý vzhľad. V dnešnej dobe prevažujú smrekové monokultúry. Nachádzajú sa tu i viacerí zástupcovia vzácnych horských lesných druhov rastlín (perovník pštrosí, horec luskáčovitý), ako aj vzácne rastlinné druhy lúčnych a pasienkových spoločenstiev charakteristických pre toto územie (mečík strechovitý a vstavače).
Tuistiku na tento vrch naozaj zvládnu aj tí najmenší.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky