SK SK

Múzeum liptovskej dediny

0 hodnotení
Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova.

Múzeum liptovskej dediny

Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova.

Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. - 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským. Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia. V hornej časti areálu múzea sa nachádza statická expozícia historickej Považskej lesnej železnice. 

 

Múzeum je situované za obcou Pribylina v smere Podbanské. Z diaľnice treba použiť výjazd pri Liptovskom Hrádku. Možnosť dopravy autobusovými spojmi z Liptovského Hrádku, Liptovského Mikuláša, Tatier. 

 

Vznik múzea 

Priehrada Liptovská Mara zatopila historicky najvýznamnejšiu a najkultivovanejšiu časť Liptova - kotlinu, rozprestierajúcu sa v údolí Váhu. O jej budovaní rozhodla vláda v roku 1964 a o rok neskôr sa začalo s výstavbou. V roku 1974 sa začala napĺňať až do celkového objemu 360 miliónov kubíkov vody. Pod hladinou priehradného jazera zostali úplne, alebo z časti, také významné obce ako Liptovská Mara, Parížovce, Sokolče, Ráztoky, Dechtáre, Paludza, Liptovská Sielnica, Bobrovník, Čemice, Prosiek - Zádiel, Vlachy, Vlašky, časť Liptovského Trnovca a Liptovskej Ondrašovej. 

 

Pod vodou zostali nielen sídla a príbytky ľudí, ale aj tisícročia histórie, vzácne pamiatkové objekty a prírodné lokality. Vyspelé a vybudované obce, ľudské sídla, polia lúky - toto všetko nenávratne zaliali vody Váhu. V tomto prostredí sa však nachádzali aj vzácne kultúrne a historické pamiatky, majetok a pamäť národa, ktoré nesmeli byť zničené. Bolo potrebné ich zachovať. Išlo najmä o gotický rímsko-katolícky kostol Panny Márie v Liptovskej Mare, gotický kostol Panny Márie v Liptovskej Sielnici, drevený evanjelický artikulárny kostol v Paludzi, goticko-renesančný kaštieľ v Parížovciach, drevené zrubové roľnícke a remeselnícke domy, ale ešte aj ďalšie desiatky kostolov, kaštieľov a kúrií, pamiatok drevenej ľudovej architektúry. V záujme záchrany najcennejších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok z tohto územia bol vypracovaný projekt ich premiestnenia. Okrem dreveného artikulárneho kostola z Paludze, ktorý bol nanovo postavený ako živý kostol v obci Svätý Kríž, bolo plánované vybudovať tieto pamiatky v rámci Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Jeho výstavba bola spojená so zámerom Krajského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici - budovať regionálne múzeá v prírode ako formu záchrany stavebnej kultúry. 

 

Architektonickú štúdiu vypracoval a objekty pre výstavbu vybral riaditeľ spomínaného ústavu Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc. Jeho štúdia bola rozsiahla a veľkorysá. Pozostávala z troch celkov, ktoré mali reprezentovať jednotlivé typy zástavby dedinských sídiel - hromadnú dedinu s ulicovou zástavbou, potočnú dedinu so zaujímavými vodnými a technickými stavbami a formu reťazového osídlenia, v ktorom mali byť postavené domy určené na turistické ubytovanie. 

 

O vytvorení múzea v prírode za obcou Pribylina sa rozhodlo na rokovaní na Okresnom národnom výbore v Liptovskom Mikuláši v septembri 1971 a o rok neskôr bol položený základný kameň budúceho múzea. Od roku 1973 sa začali budovať prvé objekty. Hoci v prvých rokoch bol dostatok finančných prostriedkov, stavba išla veľmi pomaly, keďže generálny dodávateľ Pamiatkostav Žilina nemal dostatočné kapacity na výstavbu múzea v prírode. Napokon sa v roku 1990 pre nedostatok finančných prostriedkov stavba úplne zastavila. 

 

Výstavba múzea v prírode trvala viac ako 20 rokov, a keď ho v roku 1991 Liptovské múzeum v Ružomberku dostalo do správy, bolo to len stavenisko s nedobudovaným kaštieľom a kostolom, bez hospodárskych stavieb a drobnej architektúry. Zásluhou aktivít a pracovného nasadenia pracovníkov Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku boli v rekordne rýchlom čase - od apríla do augusta - sprístupnené prvé expozície. 

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Autobusom


Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Mládež, Dospelých
Sezóna: Leto
Aktualizované dňa: 31.8.2021

Otváracie hodiny

Počasie

Neuvedené


Kontakt

Múzeum liptovskej dediny
Pribylina
Kraj: Žilinský
Okres: Liptovský Mikuláš
Región: Liptov
 49.106237, 19.806126

Pribylina

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia