Stará krytá plaváreň je považovaná za jednu z architektonicky najhodnotnejších budov, vybudovaných na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia v Košiciach. Bola postavená v rokoch 1957 – 1962 podľa projektov košického architekta Ladislava Greča. Výtvarná výzdoba interiéru je dielom výtvarníčky Herty Ondrušovej-Viktorínovej. Plaváreň bola otvorená do konca 70-tych rokov. Po zrušení Mlynského náhonu a prestavbe koryta na štvorprúdovú komunikáciu došlo totiž k poklesu spodnej vody a následne k statickým poruchám na budove. Poškodil sa obvodový plášť a dochádzalo k presakovaniu bazénového telesa. Po zistení vážnych problémov bola prevádzka zrušená a fungovala iba exteriérová časť. Krytá časť bola zatvorená od roku 1992 a objekt sa až do leta 2013 pre zlý technický stav nevyužíval. Vypustenie koryta a presmerovanie Mlynského náhonu poškodilo viaceré stavby v okolí.
Mesto sa síce ešte v roku 1988 zaoberalo otázkou rekonštrukcie mestskej plavárne v hodnote 15 miliónov Kčs, ale do chátrajúcej budovy sa nič neinvestovalo. Okrem 25 m bazénu sa v nej nachádzali parné kúpele s vlhkou a suchou parou, menšie bazény a vaňové kúpele, takzvané „očistné kúpele“. Krytý bazén bol štvrtým postaveným na Slovensku a patril medzi architektonicky najkrajšie v Československu v tomto období. Krytá plaváreň už v čase svojho otvorenia nemohla plne uspokojiť potreby plavcov, vodných pólistov, potápačov, výcvik neplavcov či požiadavky širokej verejnosti. Preto bol schválený projekt na prístavbu otvoreného bazénu 50 × 21 metrov a detského bazénu 20 × 6 metrov (dnešná Mestská plaváreň). Vonkajšia časť bola zrekonštruovaná a od roku 1997 funguje ako letné kúpalisko.
Budova je jedným zo symbolov starých Košíc. Jej architektúra je jedinečná, má skvelú polohu v centre mesta a zároveň je v obkolesení zelene Mestského parku. Po jej prestavbe na Kunsthalle/Halu umenia začala novú etapu existencie. So slávnou minulosťou ju stále spája jedinečná architektúra, s budúcnosťou moderný spôsob využitia.
Pred prestavbou existovalo viacero projektov na rekonštrukciu plavárne, plánoval sa tu vodný svet, kúpele, či relaxačné centrum. Nakoniec zostala priestorom na prezentáciu umelcov. Technicky vzácna stavba stojí v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie. Svoj pôvodný vzhľad veľmi nezmenila. Pripomína 60. roky, kedy bola modernou stavbou, kde sa chodili Košičania kúpať, čo nezmenená architektúra dodnes pripomína. Zbúrali sa iba poškodené jednopodlažné krídla na západnej a východnej strane a postavili nové. Zachovaná zostala strešná konštrukcia a vymenili sa okná, ktoré rešpektujú tvar a členenie pôvodných výplní. Pre plaváreň typická a neodmysliteľná mozaika z interiéru nezmizla. Bola obnovená a premiestnená na poschodie, kde pripomína roky, keď ešte plaváreň bola plne funkčná. Iba naokolo sa všetko menilo k horšiemu a hrozilo, že už sa tie časy nikdy nevrátia. Našťastie všetko zostalo ako bolo, len bez vody. Bazén v centrálnom priestore haly dnes napĺňa umenie. A tak sa prepojil svet vody s kultúrou.
Kunsthalle/Hala umenia Košice v súčasnosti slúži predovšetkým na prezentáciu súčasného vizuálneho umenia domácich a zahraničných umelcov.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
