Tribečské múzeum - Topolčany

0 hodnotení
Tribečské múzeum v Topoľčanoch je kultúrna inštitúcia fondového charakteru so zbierkotvorným, vedeckovýskumným, kultúrno-vzdelávacím a metodickým zameraním. V sieti slovenských múzeí sa radí medzi regionálne vlastivedné múzeá s užšou špecializáciou na dokumentáciu dejín chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku.

Tribečské múzeum - Topolčany

Tribečské múzeum v Topoľčanoch je kultúrna inštitúcia fondového charakteru so zbierkotvorným, vedeckovýskumným, kultúrno-vzdelávacím a metodickým zameraním. V sieti slovenských múzeí sa radí medzi regionálne vlastivedné múzeá s užšou špecializáciou na dokumentáciu dejín chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku.

Založenie múzea

K založeniu múzea v Topoľčanoch dochádza až roku 1961. Okrem spomínaných aktivít vlastivedného krúžku k jeho konečnému vzniku prispel nález časti čeľustí

 a klov mastodonta, ktoré členovia vlastivedného krúžku pod vedením Ernesta Opluštila objavili roku 1960 v Kuzmiciach. Mestský národný výbor v Topoľčanoch vyčlenil vo svojich priestoroch v mestskej radnici miestnosť, kde bol tento unikátny nález uložený a zakonzervovaný. Po pridelení ďalších priestorov napokon múzeum 1. marca 1961 pod názvom Okresné vlastivedné múzeum

 v Topoľčanoch úradne vzniklo. Prvým riaditeľom múzea sa stal Vladimír Kedrovič, ktorý plnil zároveň aj funkciu historika. Z ostatných vedných odborov boli obsadené iba prírodné vedy, kde krátky čas pracovali dvaja odborní pracovníci. Pridelené priestory v mestskej radnici stačili len na zariadenie pracovní

 a depozitárov, výstavné priestory chýbali. K dátumu založenia múzea zbierkový fond tvorilo vyše 5 000 predmetov, medzi ktorými prevahu mali archeologické nálezy. Nedostatočné priestorové podmienky, absencia odborných pracovníkov pre jednotlivé vedné odbory a v určitom zmysle aj nekoncepčná riadiaca práca zapríčinili niekoľkoročnú stagnáciu múzea. Aj činnosť vlastivedného krúžku

 v týchto rokoch ochabla. Za najvýznamnejšie výsledky práce múzea v tomto období možno považovať len vybudovanie Izby revolučných tradícií v Uhrovci roku 1962 obsahovo zameranej na boje partizánskej brigády Jána Žižku, otvorenie Pamätnej izby Rudolfa Jašíka v Partizánskom roku 1963, ale najmä rekonštrukciu rodného domu Ľ. Štúra v Uhrovci.

Expozičná činnosť

V Topoľčanoch prvá stála expozícia múzea bola otvorená roku 1964 a jej obsahovú náplň tvorila antropológia. Vzhľadom na zloženie zbierkového fondu expozícia nevystihovala vlastivedný charakter múzea, ani dovtedajšie dlhoročné úsilie vlastivedných pracovníkov. Návštevnosť expozície mal zabezpečiť exotický exponát – 3500 rokov stará múmia z Egypta, ktorú topoľčianskemu múzeu darovalo Hrdličkovo múzeum v Prahe (roku 1985 sa múmia stala súčasťou expozície vtedajšieho Múzea spoločenského vývoja v Bratislave).

Až roku 1970 múzeum získalo od MsNV ďalšie priestory i finančné prostriedky na ich adaptáciu. Vďaka tomu pracovníci múzea mohli reinštalovať antropologickú expozíciu a realizovať vlastivedne širšie koncipovanú expozíciu, ktorú verejnosti sprístupnili 12. mája 1971. V expozícii bola prezentovaná časť zbierok z archeológie, paleontológie a mineralógie. Súčasťou vlastivednej expozície sa stala aj neveľká expozícia z dejín robotníckeho hnutia

v Topoľčianskom okrese.

Roku 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP múzeum otvorilo expozíciu partizánskej výzbroje a výstroja v bunkroch na Jankovom vŕšku. Z dôvodu opakovaných krádeží a nemožnosti zabezpečenia ochrany predmetov, expozícia bola roku 1991 zrušená. Roku 1977, po získaní priestorov v zrekonštruovanom Robotníckom dome v Topoľčanoch, múzeum sprístupnilo expozíciu venovanú dejinám robotníckeho hnutia v okrese, ktorá bola zrušená roku 1990.

Od vzniku múzea existujúcu antropologickú expozíciu roku 1985 nahradila národopisná expozícia, ktorá na relatívne malom priestore prezentovala problematiku tradičnej ľudovej kultúry regiónu, predovšetkým poľnohospodárstvo a ľudový odev a textil.

Pôvodná vlastivedná expozícia, ktorá v nezmenenej podobe existovala dvadsať rokov, bola koncom roka 1990 zrušená. V priebehu krátkej doby ju nahradila nová vlastivedná expozícia Zo zbierok múzea, otvorená 23. apríla 1991 pri príležitosti 30. výročia založenia múzea. Expozícia predstavila výber najzaujímavejších predmetov z archeológie, histórie, národopisu, zoológie, botaniky, geológie, mineralógie a paleontológie, pričom niektoré zbierky, napr. numizmatická, pivovarnícka, zbierka súčasného ľudového umenia či zbierka zoologických preparátov, boli verejnosti sprístupnené prvýkrát v histórii múzea. Od januára 1964 do konca septembra 2002 pod správu múzea patril Rodný dom Ľ. Štúra

v Uhrovci, od roku 1996 nesúci názov Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Prvá expozícia tu bola sprístupnená roku 1965 pri príležitosti osláv 150. výročia narodenia Ľ. Štúra, reinštalovaná bola roku 1977. Po rekonštrukcii ďalších častí domu múzeum tu roku 1995 otvorilo Pamätnú izbu Alexandra Dubčeka, ktorý sa tiež v tomto dome narodil. Po vytvorení vyšších územných celkov administratívnym rozhodnutím rodný dom prešiel do vlastníctva Trenčianskeho samosprávneho kraja, pod správu Trenčianskeho múzea 

v Trenčíne.

Vedeckovýskumná činnosť

Vedeckovýskumná činnosť pracovníkov múzea v prvých rokoch po založení múzea bola minimálna, čo bolo prejavom predovšetkým nedostatočného personálneho obsadenia, ale tiež slabnúcou aktivitou vlastivedného krúžku.

 Prvý komplexný etnografický, botanický a archeologický prieskum pracovníci múzea zrealizovali roku 1972 v dedinách Slatinskej doliny. Čiastkové výsledky tohto výskumu boli publikované v prvom (a jedinom) čísle časopisu Správy Vlastivedného múzea v Topoľčanoch. Aj v nasledujúcom období sa výskumná činnosť zameriavala hlavne na severnú časť vtedajšieho Topoľčianskeho okresu

a viac-menej mala charakter krátkodobých prieskumov. Získaný materiál 

v prevažnej miere nebol spracovaný, resp. publikovaný. Na odbornejšiu bázu sa výskumná činnosť dostáva koncom 70-tych rokov 20. storočia príchodom odborníkov z jednotlivých vedných odborov. Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti odborní pracovníci publikovali formou štúdií v samostatných publikáciách a v odborných periodikách, ale predovšetkým formou populárno-náučných príspevkov určených širokému okruhu čitateľov.

Zbierkotvorná činnosť

Zbierkotvornú činnosť múzea od začiatku nepriaznivo ovplyvňoval nedostatok vhodných depozitárov. Do roku 1980 zbierkové predmety boli uložené vo vlhkých pivničných priestoroch múzea a v dvoch miestnostiach domu určeného na asanáciu. Roku 1980 MsNV pridelil múzeu budovu na Pribinovej ul., kde našli svoje miesto pracovne

pre časť múzejníkov a depozitáre pre predmety z histórie, etnografie, archeológie a botaniky. Keďže aj táto budova sa nachádzala v asanačnom pásme, začiatkom roka 1986 sa pracovníci spolu so zbierkovými fondmi opäť museli sťahovať. Priestory na umiestnenie pracovní múzeum získalo v objekte topoľčianskeho zimného štadióna, zbierkové predmety sa presťahovali mimo mesto Topoľčany, do budovy bývalej školy v Malých Bedzanoch. Časť z rozširujúceho sa zbierkového fondu i časť pracovníkov

v nasledujúcom roku bola umiestnená v rodinnom dome v Tovarníkoch, ktorý múzeum získalo roku 1986 kúpou do svojho vlastníctva. Časté sťahovanie zbierkových predmetov a umiestnenie v klimaticky nevhodných priestoroch viedlo v nejednom prípade k ich trvalému poškodeniu. Absencia plochou vyhovujúcich priestorov poznačila aj obsahovú náplň zbierkového fondu, pretože predmety väčšieho rozsahu sa nezískavali z dôvodu nedostatku miesta. V priebehu rokov 1999 a 2000 zbierky boli presťahované do súčasného sídla múzea.

Výstavná činnosť 

Podobne ako zbierkotvorná činnosť aj výstavná činnosť múzea bola prakticky

 od jeho založenia poznačená nedostatkom vlastných prezentačných priestorov.

Do otvorenia Spoločenského domu v Topoľčanoch roku 1981 pracovníci múzea inštalovali výstavy vo výkladoch obchodov, na chodbách úradov, škôl alebo

 v kultúrnych domoch obcí Topoľčianskeho okresu. Z uvedeného dôvodu prevažovali výstavy panelového typu, kde obsahovú náplň tvoril textový

 a fotografický materiál. Obsahové zameranie týchto výstav vyplývalo z vtedajšej politicko-spoločenskej situácie. Prevažujúcimi témami výstav bolo robotnícke hnutie, vznik JRD, národnooslobodzovacie hnutie a SNP, dejiny KSČ a pod.

Od roku 1981 múzejníci na prezentáciu svojich zbierok využívali výstavné kóje Spoločenského domu v Topoľčanoch. Realizácia výstav v týchto priestoroch predstavovala tiež len určité provizórium, bez adekvátneho výstavníckeho mobiliáru a primeranej ochrany zbierkových predmetov. Ďalším negatívom bola aj pomerne krátka doba trvania výstav, ktorá nezodpovedala množstvu vynaloženej odbornej práci a finančným prostriedkom. Aj napriek týmto problémom pracovníci múzea ročne pripravili okolo 5-6 výstav. Väčšina z nich bola zameraná na politické výročia, ale častejšie sa už objavovali aj výstavy „nepolitického“ zamerania, pripravené z etnografického či prírodovedného fondu.

Prelom vo výstavnej činnosti múzea znamenal rok 1991. V uvedenom roku po sprístupnení novej vlastivednej expozície bola zrušená národopisná expozícia.

 V jej priestoroch sa začali poriadať krátkodobé výstavy pripravené z vlastných zbierkových fondov, ale tiež výstavy prevzaté z iných múzeí.

Presťahovanie múzea

Úspešné naštartovanie expozično-výstavných aktivít múzea prerušilo v roku 1994 začatie rekonštrukčných prác na mestskej radnici, dovtedajšieho sídla múzea, a jeho presťahovanie do objektu zdravotníckeho strediska na sídlisku Juh v Topoľčanoch. I po určitých úpravách v tomto objekte bolo možné umiestniť len pracovne a knižnicu, zbierkové fondy boli sústredené v troch objektoch nachádzajúcich sa v obciach na okolí Topoľčian. Na výstavné účely múzeu slúžila jedna miestnosť o rozlohe cca 50 m2.

V snahe nestratiť kontakt s návštevníkmi, hlavne so školskou mládežou, i v týchto nie práve najpriaznivejších podmienkach múzeum, i keď v značne zredukovanej forme, pokračovalo vo výstavnej činnosti.

Nové sídlo múzea

Živorenie múzea v provizórnych stiesnených priestoroch mimo centra mesta bolo ukončené v apríli 1999, kedy sa múzeum presťahovalo do sčasti zrekonštruovanej budovy bývalého obvodného kráľovského súdu, neskôr domu detí, postavenej roku 1895. Vďaka ústretovosti vtedajších poslancov mestského zastupiteľstva a primátora mesta Ing. Pavla Segeša tak múzeum do tridsaťročného nájmu získalo jednu z nemnohých zachovaných historických budov v Topoľčanoch, kde prvýkrát na jednom mieste má sústredené administratívne

a prezentačné priestory, a tiež celý zbierkový fond.

Prezentačné aktivity

Po presťahovaní múzea do súčasného sídla na Krušovskej ulici začala nová etapa prezentačnej činnosti múzea. Na expozično-výstavnú činnosť boli vyčlenené tri rôzne priestory, ktoré umožňujú súbežné inštalovanie troch výstav rôzneho rozsahu. Prvá výstava bola v novej budove inštalovaná takmer súčasne s ukončením sťahovania múzea. V ostatných rokoch pri organizovaní prezentačných aktivít Tribečské múzeum spolupracuje okrem múzeí aj s občianskymi združeniami a firmami (výstava Vedecká hračka, 100 rokov železnice, pivovarníctvo...), jednotlivcami (prezentácia súkromných zbierok entomológa, výstavy výtvarníkov, zberateľov...), školami (prezentácia prác žiakov umeleckých škôl, učilíšť ...), okresným archívom, mestami a obcami (heraldické symboly, výročia obcí a miest). Zbierkové predmety z fondu múzea tvorili aj súčasť výstav poriadaných inými organizáciami, napr. Okres Topoľčany vystavuje - Bratislava 1995, Salón múzeí - Bratislava 1994, Nitra 1995, Expotour Slovakia Žilina - 1999, Exdrink nápoje - Trenčín 1998, 1999, Z histórie varenia piva – Čechy 2000, 2001, Cesta dejinami – Martin 2000, Bratislava a Košice 2001, Nostalgia - Bratislava 2001, Dovolenka na vidieku – Nitra 2003, 2004 atď. Od roku 2002 múzeum okrem klasických výstav pripravuje aj výstavy, ktorých neoddeliteľnú súčasť tvorí animácia, tvorivé dielne, vedomostné alebo výtvarné súťaže. Touto formou boli pripravené výstavy s environmentálnym zameraním - Život v lese, Zvieratká v rozprávkach a Život vo vode

a v jej okolí, a archeologicko-historická výstava Deň u starých Slovanov. Výstavy, počas ktorých sa môžu návštevníci aktívne zapojiť do deja so zámerom overiť si svoje manuálne zručnosti a vedomosti, nachádzajú značný ohlas u cieľovej skupiny návštevníkov – detí MŠ, žiakov ZŠ a študentov SŠ. Od roku 1990 sa do ponuky podujatí spadajúcich do oblasti múzejnej komunikácie dostávajú dovtedy pomerne zriedkavo využívané interaktívne formy prezentácie a sprístupňovania zbierkových predmetov - prednášky, vedomostné kvízy, výtvarné súťaže, otvorené hodiny, terénne exkurzie, tvorivé dielne atď. Podstatný podiel prezentačných aktivít v pláne činnosti múzea je zrejmý od roku 1999, k čomu prispeli aj priestorové možnosti v novej budove. Dovtedy absentujúce samostatné priestory umožňujú priamo v múzeu poriadať jednotlivé druhy kultúrno-výchovných a vzdelávacích programov. V prípade potreby alebo v závislosti od prezentovanej témy sa tieto aktivity vykonávajú aj priamo vo výstavných priestoroch.

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky, Česky, Anglicky, Nemecky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 10.9.2021

Otváracie hodiny

Počasie

Neuvedené
11°
St 15°
Št 15°
Pi 15°


Kontakt

Telefón: +421385323253
Webová stránka: tribecskemuzeum.sk/
Tribečské múzeum - Topolčany
Topoľčany
1, Krušovská 291, 955 01 Topoľčany
Topoľčany
Kraj: Nitriansky
Okres: Topoľčany
Región: Ponitrie
 48.557288396425, 18.175349186767

Topoľčany
1, Krušovská 291, 955 01 Topoľčany
Topoľčany

Zobraziť viac


tipy na zážitok v okolí Podujatia