Vlastivedné múzeum v Hlohovci - Hlohovec

0 hodnotení
Vlastivedné múzeum v Hlohovci je umiestnené v budove františkánskeho kláštora na Františkánskom námestí v Hlohovci. Kláštor dal zostaviť v roku 1492 vedľa starobylej kaplnky Všetkých Svätých vtedajší zemepán Hlohovca Vavrinec Ujlaky z dôvodu upevnenia katolíckej viery v Hlohovci a na blízkom okolí. Od roku 1959 bolo po rekonštrukcii v budove zriadené Vlastivedné múzeum. Po roku 1990 sa Františkáni do časti objektu kláštora vrátili.

Vlastivedné múzeum v Hlohovci - Hlohovec

Vlastivedné múzeum v Hlohovci je umiestnené v budove františkánskeho kláštora na Františkánskom námestí v Hlohovci. Kláštor dal zostaviť v roku 1492 vedľa starobylej kaplnky Všetkých Svätých vtedajší zemepán Hlohovca Vavrinec Ujlaky z dôvodu upevnenia katolíckej viery v Hlohovci a na blízkom okolí. Od roku 1959 bolo po rekonštrukcii v budove zriadené Vlastivedné múzeum. Po roku 1990 sa Františkáni do časti objektu kláštora vrátili.

Expozícia historického portrétu a grafiky

Expozícia je umiestnená v severnej chodbe prvého podlažia hlavnej budovy múzea. Klenbový priestor chodby umocňuje výtvarnú hodnotu vystavených olejomalieb a grafík. Olejomaľby z veľkej časti pochádzajú z inventára hlohovského zámku, konkrétne z rodovej obrazárne, ktorej súčasťou boli portréty Erdödiovcov, majiteľov hlohovského zámku od roku 1720, ako aj ich príbuzných a panovníkov. Z príslušníkov rodu sú prezentovaní Ladislav Adam Erdödi, Anton Erdödi a Irma Erdödiová, rod. Migazziová. Z príbuzných rodinných príslušníkov nájdeme v expozícii Pavla Esterháziho a Mikuláša Pálfiho. Panovníci sú zastúpení veľkorozmerným obrazom Leopolda I..

Anton Erdödi bol majiteľom zámku Hlohovec v druhej polovici 18. storočia, bol náruživým poľovníkom a ľahtikárskym spôsobom života takmer priviedol majetok hlohovského panstva ku krachu.

Ladislav Adam Erdödi bol významným cirkevným hodnostárom a nitrianskym biskupom. Oba portréty sú doplnené erbom rodu Erdödiovcov. K Erdödiovcom patrí i z múzea Červený Kameň zapožičaný rodostrom Erdodiovcov z 18. storočia. Ide o vzácnu olejomaľbu, dokladajúcu rozvetvenie príslušníkov významného uhorského rodu. Olejomaľba, pravdepodobne od maliara Mathiasa Ignatia Fidlera, sa skladá z erbov a textovej časti s menami jednotlivých príslušníkov rodu. V expozícii prezentovaný príbuzný Erdödiovcov Pavol Esterházi je známy nielen ako významný šľachtic, ale aj hudobný skladateľ a podporovateľ umenia. Pavol Esterházi bol otcom Terézie Esterháziovej, manželky Juraja Erdōdiho, prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec. Impozantný je portrét cisára Leopolda I., zakladateľa neďalekej leopoldovskej pevnosti. Cisár Leopold oblečený do brnenia je vyobrazený s cisárskymi insígniami. Olejomaľba je dielom neznámeho maliara, ktorý v dolnej časti namaľoval svoj umelecký nástroj, maliarsku paletu.

Podobne ako väčšina olejomalieb aj vystavené grafiky boli pôvodne súčasťou umeleckého vybavenia hlohovského zámku. Ide len o malý zlomok množstva grafik , ktoré sa nachádzali v interiéri pôvodného šľachtického sídla. V expozícii sú inštalované mediritiny pochádzajúce z 18. storočia s námetmi alegórií ročných období (jeseň), vojenských bitiek (bitka v Číne) a žánrové námety z francúzskeho a anglického prostredia. Expozícia je doplnená zlátenými barokovými zrkadlami, obrazmi Amora a Psyché (deponát múzea), olejomaľbou Vojna s Turkami a rôznorodým historickým nábytkom.

Všetky, okrem dvoch olejomalieb z cyklu Amor a Psyché, boli pôvodne umiestnené v hlohovskom zámku.

Obrazy Amor a Psyché

Dva rozmerné obrazy od neznámeho autora s vročením 1863 zdobili kedysi kaštieľ v Koplotovciach pri Hlohovci.

Dostali sa tam pričinením vtedajšieho majiteľa kaštieľa, ktorým bol Timotej Frideczky de Kaplath et Csenede / z Koplotoviec a Čanadova (1818–1898). Jeho syn Barnabáš nechal zdedený rodinný kaštieľ prestavať (1901) a obýval ho s manželkou Barborou Barkassy zo Sedmohradska. Kaštieľ neskôr pripadol ich dcére Felícii. Po jej vysídlení do Anglicka v roku 1948 sa stal britským a neskôr československým majetkom. Štát v ňom zriadil rôzne verejné inštitúcie a malú časť prenajal Felíciinmu bratovi, Ivanovi, ktorý zlomok z pôvodného zariadenia zveril Vlastivednému múzeu v Hlohovci.

Po jeho smrti v roku 1999 sa príbuzní rozhodli ponechať obrazy v úschove múzea. Tu boli až do roku 2008, kým sa majitelia nerozhodli obrazy predať. Predkupné právo múzea bolo z finančného hľadiska nerealizovateľné, preto ich Johannes Franciscus Frideczky odviezol do Bratislavy, kde ich dal po čase reštaurovať Ľudovítovi a Šarlote Štrompachovým. Skôr ako tak urobil, Vlastivedné múzeum v Hlohovci dalo spraviť ich kópie, ktoré vyhotovil v rokoch 2008 až 2010 Miloš Nývlt (maliar a rezbár z Červeného Kostelca na Morave žijúci v Hlohovci – Šulekove, žiak Břetislava Kafku – brata známeho sochára Bohuslava Kafku), a tak je aj naďalej možné vidieť obrazy s námetom Amora a Psyché v našej stálej expozícii.Námety obrazov sú známe z príbehu, ktorý pochádza zo starogréckej alebo orientálnej mytológie, ale literárne spra-covaný sa zachoval v diele Metamorphoses (neskôr nazvanom Aureus Asinus) z polovice 2. storočia n. l..

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (10.9.2021)

Na spomínaných hlohoveckých obrazoch neznámy autor namaľoval Amora a Psyché v dvoch rôznych scénach. Pri počiatočnom stretnutí v prírodnej zeleni ako sedia na kameni, po ktorom sa vinie brečtan (symbol nehynúcej lásky), ale ona nesmie pootočiť hlavu a pozrieť sa mu do tváre, iba počúvať jeho sladký šepot. Na druhom výjave sú pri vzatí na Olymp, ako v objatí opúšťajú Zem so zapadajúcim slnkom (symbol konca) a stúpajú hore k svetlu nebies (symbol začiatku), navzájom zahalení jemným svadobným závojom (anticipujúcim ich večné spojenie).Tieto olejomaľby majú totožný maliarsky rukopis. Štýlom vychádzajú zo senzuálneho prúdu európskeho neoklasicizmu, ktorý vrcholil koncom 18. a začiatkom 19. storočia, radia sa však k romantizmu, s ktorým sa tento prúd v priebehu nasledujúcich desaťročí neraz snúbil.

Určitá rozpačitosť kvality umeleckého zvládnutia výjavov môže vyplývať zo skutočnosti, že neznámy maliar ich len kopíroval. Potvrdzuje to aj vybádanie doteraz neznámej predlohy prvého z hlohoveckých obrazov. Je ňou olejomaľba od Eduarda Steinbrücka (1802–1882), nemeckého maliara a profesora berlínskej akadémie. Rok jej vzniku nie je známy. Pôvodne sa nachádzala v Múzeu cisára Fridricha, dnešnom Kulturhistorisches Museum, v jeho rodnom Magdeburgu. Počas druhej svetovej vojny bola zničená, v dokumentácii múzea sa však zachovala jej čierno-biela fotografia.

Najcennejšie sú obrazy príslušníkov rodu Erdödyovcov. Obraz Esterháziho a portrét cisára Leopolda Habsburgského. Grafiky – pochádzajú z 18. storočia, sú to medirytiny s dobovými žánrami. Pôvodne dopĺňali interiér zámockých chodieb. Medirytina – obrázok bol vyrytý ostrým predmetom do medi, až potom sa otláčal. Za pozornosť stojí súprava poľovníckeho nábytku z koplotovského kaštieľa. Na konci chodby sa nachádza rodostrom Erdödyovcov a vedľa neho barokové zrkadlo z vybavenia hlohovského zámku.

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (10.9.2021)

Archeológia

Archeológia je výsledkom archeologických výskumov v Hlohovci a na okolí. V úvode expozície sa nachádzajú kostrové pozostatky pravekých zvierat, a to z mamutov, pratura, koňa jaskynného medveďa. Samotná expozícia je členená podľa jednotlivých archeologických období na tri časti. Doba kamenná v prvej miestnosti, doba bronzová v strednej miestnosti a doba železná, doba rímska a slovanské osídlenie až po príchod Starých Maďarov v poslednej tretej miestnosti.

Jedinečné sú praveké zlomky venuší z mladšej doby kamennej v prvej miestnosti, v strednej miestnosti sú uložené rozmanité bronzové špreky a zbrane, ako aj v podlahe umiestnená imitácia pravekého hrobu mladej ženy zo staršej doby bronzovej. V poslednej miestnosti návštevník nájde keltský depot železných nástrojov z 1. stor. pred Kristom, bronzovú sošku Jupitera Dolichena z doby rímskej alebo bronzové germánske zubadlo. V troch posledných vitrínach sú uložené poklady a nálezy mincí z okolia Hlohovca.

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (10.9.2021)

Ľudový odev

Expozícia ženského ľudového odevu na poschodí múzea nám približuje ako sa obliekali ľudia v minulosti. Pre malý priestor sú tu vystavené len odevy žien. Práve tento ženský ľudový odev bol najcharakteristickejší, čo sa týka materiálu aj výzdoby, pretože mužský ľudový odev zanikol skoro a to v súvislosti jednak s odchodom mužov do 1. svetovej vojny a za prácou do fabrík, do mesta. Bolo známe vysťahovalectvo do Ameriky. Keď sa muži vrátili späť z vojny, väčšinou už ľudový odev nahradili konfekciou.

Detský ľudový odev sa šil zo zbytkov starého odevu po dospelých. Veľmi skoro v 30. 20. rokoch prišla konfekcia, tieto veci boli lacnejšie, preto sa deťom začali kupovať konfekčné odevy.

Po ľavej strane chodby sú inštalované ženské odevné súčiastky – košík z prútia, ktorý nosili dievčence do mesta, grguľa menšia, ktorá sa používala v okolí Piešťan a v ľavo dolu väčšia, ktorá pochádza z Trnavského okolia. Ďalej sú to rubáše, rukávce, blúzky, sukne, zástery, prucle, zavinovačky, svadobný kožuch, obuv, prikrývky hlavy, vlniaky, pruclíky a rôzne ďalšie doplnky pochádzajúce zo začiatku 20. storočia, prípadne z prelomu storočia.

Na pravej strane prestavujeme ženské odevné komplety, v ktorých vidíme najdôležitejšie momenty v živote človeka. Sú to odevy: svadobný, pracovný, sviatočný a smútočný.

Svadobný odev – máme u nás Trnavský a Piešťanský variant.

Pracovný odev – je to starší typ – konopný.

Výšivka zo Šoporne – na stene – znázorňuje kolobeh života – 4 ročné obdobia: jar, leto, jeseň, zima.

Podľa ročných období: žatva, oberačky hrozna, svadba, Jánošíkova družina, zapitie po dožinkoch.

Sviatočný odev – po práci najmä v nedeľu si ho ľudia obliekali do kostola.

Smútočný odev – nosieval sa na pohreby.

Hachľa – na česanie konope

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (11.9.2021)

Prírodovedná expozícia

Stavovce okolia Hlohovca. Prírodovedná expozícia patrí medzi najstaršie expozície múzea. Pochádza z roku 1971. Sú tuná vystavené zvieratká, ktoré sa vyskytujú v časti medzi Malými Karpatami a Považským Inovcom. V prvej miestnosti sú vystavené vtáky, podľa ich prirodzenej príbuznosti. Vitrína na ľavej strane a skrinka v strede na pravej strane oboznamuje s najznámejšími zástupcami spevavcov. Druhá miestnosť nám predstavuje vtáctvo, ktoré sa istým spôsobom viaže na vodu, ako sú kačice, husi, čajky, potápače, brodivce.

V dvoch menších skrinkách sú ukážky niektorých druhov rýb nášho regiónu.

V tretej miestnosti v dvoch malých skrinkách máme vystavené naše hlodavce, hmyzožravce a netopiere, ktoré sú v súčasnosti veľmi ohrozeným druhom.

Ďalej tu máme možnosť vidieť králika divého, ktorý žije v kolóniách vo vyhĺbených norách.

V štvrtej miestnosti je ukážka niektorých našich obojživelníkov. Sú to všetko chránené živočíchy. Dioráma v tejto miestnosti nám ukazuje rodinu líšky pri jej brlohu v lese.

V piatej miestnosti sa nachádza vitrína s našimi plazmi. Najväčší náš plaz – užovka stromová žije v lese, kým užovka obyčajná je viazaná na vodu. Slepúch lámavý je beznohá jašterica. (V nebezpečenstve dokáže oddeliť chvostovú časť tela, podobne ako jašterica.)

Druhá vitrína predstavuje srnca hôrneho v letnom sfarbení, spolu so srnou v zimnom sfarbení.

V šiestej miestnosti v prvej vitríne je samec svine divej. V druhej skrinke sú ďalší zástupcovia našich mäsožravcov, kuny a mačka divá. Mačka divá je veľmi vzácna a je zaradená medzi chránené živočíchy. Miestnosť a zároveň celá expozícia je ukončená krásnou diorámou listnatého lesa, ktorý je domovom jeleňa obyčajného. Je to veľmi cenná trofejná zver.

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (11.9.2021)

Františkáni na Slovensku

Františkáni na Slovensku je jedinou muzeálnou expozíciou na Slovensku, ktorá podáva v stručnosti obraz o pôsobení františkánov v minulosti i v súčasnosti. Bola vybudovaná v spolupráci s Reholou františkánov. Expozícia je rozdelená na desať tematických celkov.

Úvod expozície tvorí priblíženie osobnosti zakladateľa rádu sv. Františka. Narodil sa v roku 1182 v Talianskom meste Assisi, ktoré je pútnickým miestom veriacich dodnes. Po jeho smrti sa rozširoval počet rehoľníkov. Z nich viacerí boli vyhlásení za svätých.

Na Slovensko prišli prví františkáni koncom 13. storočia zakladali si svoje domy a kláštory. Spolu s františkánskym kláštorom sa stavali i kostoly. V nich používali bohoslužobné predmety napr. kalichy, ktoré boli okrem ornamentov doplnené i typickými znakmi františkánskej rehole. Františkánska rehoľa patrila medzi žobravé rády. Katolícku vieru upevňovali a rozširovali na celom území Slovenska. Ich dušpastierska činnosť bola obľúbená medzi pospolitými ľuďmi. Františkáni nepôsobili len v kostoloch, mali rozvinuté školstvo, podieľali sa na vzdelaní a výchove mladých ľudí a vyučovali tiež vlastných príslušníkov rádu. Vzdelávanie získavali z kníh uložených v kláštorných knižniciach. Jednou z najvýznamnejších knižníc bola knižnica vo františkánskom kláštore v Hlohovci kde sa našli vzácne hlaholské zlomky, najstaršia pamiatka v hlaholskom jazyku na Slovensku. Františkáni nielen, že knihy opatrovali a uchovávali ale aj sami tvorili literárne diela. Najznámejším z františkánskych spisovateľov bol Hugolín Gavlovič a k vynikajúcim básnikom patril Rudolf Dilong. Činnosť františkánskej rehole bola násilne prerušená v roku 1950. Obnovenie činnosti rehole bolo umožnené až po novembri 1989.

Hlaholské listy hlohovské

Zlomky hlaholskej omšovej knihy z konca 13. alebo začiatku 14. storočia sa zachovali na väzbe talianskej knihy Františka Saleského „Trattato dell´amor di Dio“ (Venecia 1642). Pergamenové listy sú chorvátskej proveniencie, predpokladá sa, že sa na územie Slovenska dostali presunom františkánskych mníchov alebo výmenou knižného materiálu.

Boli objavené v knižnici bývalého františkánskeho kláštora v Hlohovci. Starosloviensky text je písaný chorvátskou hlaholikou staršieho typu. Listy obsahujú omše De communi apostolorum a De communi martyrum. Z obdobia Veľkomoravskej ríše sa síce nezachovali nijaké autografy, je však pravdepodobné, že texty sprostredkované hlaholskými a cyrilskými prepismi z 11. – 16. storočia pochádzajú práve z 9. storočia.

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (11.9.2021)

Porcelán, kamenina a sklo v ľudovom prostredí

V prvých vitrínach máme vystavený porcelán, ten je považovaný za panský tovar. Do ľudového prostredia začal prenikať koncom 19. storočia. Gazdiné ho získavali výmenou od handrárov. Boli to väčšinou hrnčeky, ktoré zdobili poličky – fogaše. Zriedkavejšie boli taniere s cibuľovým vzorom a hodiny s maľovaným ciferníkom. Snom detí boli bábiky s porcelánovými hlavičkami.

V ďalších vitrínach sa nachádzajú porcelánové sošky svätých, ktoré pripomínali ľuďom pútne miesta a vlastne zdobili príbytky ľudí. Tanier s otvorom slúžil ako lampa s tienidlom.

Kamenina biela – úžitková a tmavá – črepina.

V ďalších vitrínach je vystavená kamenina, ktorá bola cenovo dostupnejšia a u ľudí obľúbeným doplnkom pre svoju pestrosť výzdoby a maľbou. Dostávala s k nám hlavne z Maďarska, vyrába sa tiež u nás na strednom Slovensku. Ľudia si ju kupovali hlavne na jarmoku. Nápisy na kameninách boli písané hlavne po Maďarsky. Na bielej kamenine sa objavujú hlavne mená dievčat a venovanie Emlék – na pamiatku. Názvy v Maďarčine boli rozšírené tiež preto, že sa u nás učilo v tomto jazyku. Najstaršie nápisy boli písané tiež v Nemčine, Poľštine a aj po Rusky, teda azbukou.

V expozícii je vystavený aj hrniec na masť.

Ďalej je tu tmavá kamenina, bola hlavne úžitková. Formy na pečivo, bábovkové formy, pekáče. V mestách sa používala forma zajac, na dedinách väčšinou baránok. Ďalej fľaše na minerálnu vodu.

Sú to zvykoslovné formy na pečivo k veľkej noci. Baránok – vidiecke prostredie. Je to symbolika baránka Božieho – z kresťanskej ideológie. Zajac – mestské prostredie – prvok germánsky. Prišiel z nemeckých krajín a udomácnil sa hlavne v mestách. Bol to symbol plodnosti.

Krošňa – oknári chodievali po dedinách, túto krošňu nosievali na chrbte a zasklievali okná, alebo obrazy. (nosievali muži na chrbte naplnenú sklom).

Nádoba na víno, ukážka drôtovania, ľudia si dávali drôtovať hrnce, aby boli pevnejšie. Zásobnice na mušt, lekvár, tiež sa v nich varilo. Ukážka okien z rodinných domov.

Nachádzajú sa tu sklárske výrobky, poháre, hrnčeky, fľaše z piva, hevere na pálenku, veľké hevere sa používali na víno, tzv. horčičáky, muštomer – púzdro na muštomer. Malé poháre boli nazývané tiež Zuzky, boli to poháre na pálenku.

Ďalej je tu sklená rumpľa, ktorá slúžila na pranie čepcov, rukávcov, stúh, teda hlavne na pranie veľmi jemných druhov látok. Rumpľa bola tiež plechová a drevená. Tie sa používali na bežné pranie.

Vpravo dolu sú uložené tzv. mucháre. Do nich sa naliala sladká šťava, na ktorú ľudia lapali muchy. Fľaša na zaváraniny, kojenecké fľaše, fľašky z lekární, tiež fľašky na pálenku. Ozdobné vajíčko, mutovník na maslo, strúhadlo pre malé deti a hríbiky na kladenie hodvábnych stúh.

Truhlice pripomínajú vybavenie Slovenskej ľudovej kuchyne. Modrá truhlica je staršia, tzv. fiok – šuflík. Obrus na nej je ručne vyšívaný. V strede je už modernejšia truhlica, tzv. šuflet – kasňa a obrus na nej je strojová výšivka. Šikerajt – strojová výšivka.

Zaujímavosti v expozícii na dolnej chodbe

RELIÉF NARODENIA PÁNA

Kópia reliéfu Narodenia Pána z Hlohovca. Originál je umiestnený v expozícii gotiky Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Oltár pochádza z konca 15. storočia a bol umiestnený ako súčasť oltára kaplnky na zámku v Hlohovci. Reliéf bol pôvodne nadstavcom hlavného oltára dómu sv. Martina v Bratislave. Pred týmto oltárom boli korunovaní 10 uhorskí panovníci.

Juraj Erdődy, majiteľ Hlohovca v prvej polovici 18. storočia, dal oltár umiestniť do zámockej kaplnky v Hlohovci, kde sa nachádzal až do roku 1945. Kópiu reliéfu vyrezal v roku 1994 umelecký rezbár Ľudovít Pisár, polychrómia je dielom akademického sochára Jaroslava Kubu. Verná kópia oltára bola vyhotovená z finančných prostriedkov Slovakofarmy Hlohovec. V súčasnosti je reliéf majetkom mesta Hlohovec.

RELIÉF SV. ANNY

Reliéf zobrazuje matku Panny Márie, sv. Annu, Pannu Máriu ako dieťa a jej otca,

sv. Joachyma. Reliéf bol pôvodne umiestnený na bočnom oltári v zámockej kaplnke v Hlohovci a pochádza z druhej polovice 18. storočia.

KOVANÉ DVERE

Rokokové kované dvere boli osadené vo vchode chodby, ktorá spája interiér kaplnky s nádvorím zámku.

KUPA KRSTITELNICE

Kamenná kupa krstiteľnice s nápisom a datovaním. Kupa bola vo vybavení kostola Všetkýchsvätých v čase reformácie (koniec 16. storočia). Kupu dal vyhotoviť gróf Július zo Salmu a Neuburgu v roku 1590.

VYBAVENIE HROBU GRÓFA JOZEFA ERDÖDYHO Z ROKU 1824.

Predmety boli vyzdvihnuté z hrobky na hlohovskej kalvárii, kde grófa v roku 1824 dala pochovať jeho manželka Alžbeta Mayerová. V hrobe sa nachádzala honosná Magnátska šabľa zdobená pozlátenými plechmi s figurálnou výzdobou, a polodrahokamami. Gróf mal na ľavej strane kabáta Rád sv. Štefana, opásaný bol honosným kovovým opaskom, na nohách mal čižmy z mäkkej kože ozdobené pozlátenými ostrohami.

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (11.9.2021)

Refektár – kedysi kláštorná jedáleň

Kláštor je dvojpodlažná, štvorkrídlová budova s rajským dvorom. Architektonický najhodnotnejšou miestnosťou je bývalý refektár so štukovou, renesančno-barokovou výzdobou z roku 1648. Pôvodne bola táto miestnosť zdobená maľbami náboženského charakteru a slúžila ako spoločná jedáleň mníšskeho rádu. V posledných rokoch bola značne poškodená. V roku 1977 ju reštaurovalo Ústredie umeleckých remesiel v Bratislave.

Exponáty nachádzajúce sa v kláštornej jedálni pochádzajú z hlohovského zámku, prípadne z bohatých meštianskych domov Hlohovca.. K najcennejším exponátom patrí napr. bohatá intarzovaná baroková skriňa z polovice 18. storočia s vyobrazeniami cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, ďalej rokoková komoda, z 2 polovice 18. storočia pochádza masívny pseudo-renesančný kredenc. Všetko je to nábytok z hlohovského zámku. Medzi najcennejšie exponáty sa radí i donačný obraz. Donačný obraz visel na zámku v Hlohovci a bol majetkom Erdödyovcov. Pochádza z roku 1743 a predstavuje dary a privilégiá, ktoré obdržali predchodcovia Erdödyovcov – Bakóciovci od kráľa Mateja Korvína. V strede obrazu je kráľ Matej Korvín, ktorý na ľavej strane odovzdáva erb kardinálovi Tomášovi Bakóčovi. A na pravej strane žezlom ukazuje na oltár Narodenia Pána, ktorý bol uložený v zámockej kaplnke. Originál oltára sa nachádza v súčasnosti v Slovenskej národnej galérií v Bratislave. V súčasnosti sa kópia oltára Narodenia Pána nachádza v expozícii Feudálne mesto. Na ľavej strane obrazu sa nachádza oltár so svätými – svätý Ján, svätý Vojtech a svätý Štefan a nad nimi Panna Mária s Ježiškom. Pod trónom Mateja Korvína je privilégium pre Erdödyovcov z 2 polovice 15. storočia.

Refektár

Je doplnený olejomaľbami, ktoré patrili do obrazárne zámku. Ako prvý od dverí visí portrét Mikuláša Pálfiho – 18. storočie. Na ďalšom portréte je Krištof Migazzi. Bol viedenským arcibiskupom, vacovským biskupom a neskôr aj kardinálom. Bol členom rádu sv. Štefana, ktorý založila Mária Terézia. (Migazziovský erb v hornom ľavom rohu – zelený kríž a odznak znamená, že bol členom rádu sv. Štefana, „M“ je znakom Márie Terézie) Mária Terézia, pochádzajúca z rodu Habsburgovcov, bola rakúska cisárovná a uhorská kráľovná. Gašpar Migazzi – brat Krištofa Migazziho zastával vojenské a politické funkcie za vlády Márie Terézie. Princ Václav Kaunitz bol cisársko-kráľovským kancelárom za vlády Márie Terézie. V súčasnosti slúži refektár ako obradná sieň mesta Hlohovec.

Zdroj: Vlastivedné múzeum v Hlohovci (11.9.2021)

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí

Akceptované platby: Hotovosť, Platba kartou
Dohovoríte sa: Slovensky, Česky, Anglicky, Nemecky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 10.9.2021

Otváracie hodiny

Počasie

utorok - piatok:
08:00 - 16:00
V sobotu a nedeľu je múzeum otvorené od 13:00 do 18:00 hod.
11°
Ne 13°
Po 11°
Ut 14°


Kontakt

Telefón: 033/7301639
E-mail: vmh@zupa-tt.sk
Webová stránka: muzeumhlohovec.sk/
Vlastivedné múzeum v Hlohovci - Hlohovec
Hlohovec
Františkánske námestie 213, 920 01 Hlohovec
Hlohovec
Kraj: Trnavský
Okres: Hlohovec
Región: Trnavsko
 48.431917990078, 17.800580124692

Hlohovec
Františkánske námestie 213, 920 01 Hlohovec
Hlohovec

Zobraziť viac


tipy na zážitok v okolí Podujatia