Kaštieľ je prízemnou trojkrídlovou stavbou, fasády má členené priebežnou rustikou. Uprostred osemosového priečelia sa nachádza portikus so štyrmi stĺpmi a tympanónom. Na strednom krídle nádvornej fasády je situovaný vstupný portál vložený do štukového orámovania. Miestnosti majú rovné stropy. Pod kaštieľom sa nachádza pivnica s valenou klenbou. Prestavbou do súčasnej podoby prešiel kaštieľ koncom 19. storočia, kedy ho dedičia po zomrelom Mozesovi Jellinkovi predali Eugenovi Šándorovi. Pred prestavbou mal pôvodný kaštieľ údajne len päť miestností, ktoré Eugen Šándor prestaval a rozšíril. Spomedzi dôvodov, prečo rodina Jellinek predala kaštieľ v roku 1894 Eugenovi Šándorovi sa ako najhlavnejší uvádza vysoká zadĺženosť Jellinkovho veľkostatku. Keď Eugen Šándor totiž kupoval celý voľkostatok, obsahovala pozemnoknižná vložka na kaštieľ a majer viac ako desať husto popísaných strán rôznych dlžobných úpisov, úverov a pôžičiek, ktoré si Mozes Jellinek i neskôr Eguen Šándor postupne brali. V roku 1938 sa vlastníkmi kaštieľa stali ilavský advokát JUDr. Emanuel Déneš a statkár z Kuzmíc Armín Wohlstein s manželkou Bertou. Židovské rodiny však boli počas vojny deportované do koncentračného tábora a po skončení vojny sa ich majetky v Galanovej a Dolnom Trhovišti stali predmetom konfiškácie. Hoci počiatky kaštieľa siahajú do polovice 19. storočia, predpokladáme na mieste kaštieľa staršiu stavbu, ktorá bola predchodcom kaštieľa v Galanovej. Cesta sa tu totiž výrazne zalamuje a obchádza polohu kaštieľa. Poloha je navyše akýmsi strategickým protipólom voči kostolu Sv. Juraja a tak je pravdepodobné, že na mieste dnešného kaštieľa stála už v stredoveku kúria, snáď Kyliánov dvor a trhové miesto, ktoré sa tu v roku 1404 pod označením Kyliánvasardya nachádzali.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
