Pôvodný oltár, z čias stavby bol stĺpový s obrazom sv. Anny a sochami sv. Barbory a sv. Jána Nepomuckého po stranách. Archívne pramene uvádzajú rok 1875 ako rok prestavby a úpravy oltára do súčasnej podoby. Dnes ho tvorí menza so svätostánkom, za ktorým je na vysunutom ramene umiestnená lúčovitá svätožiara, obklopujúca sochy stojacej Panny Márie a sv. Anny s malým Ježiškom uprostred. Presbytérium dopĺňajú štyri plastiky na konzolách – Božské Srdce Ježišovo a sv. Jozef Pestún na ľavej strane a Srdce Panny Márie a sv. Anton Paduánsky napravo.
Na ľavej strane víťazného oblúka našiel miesto oltárik so sochou sv. Terézie z Lisieux (Ježiškovej), karmelitánky 19. st. Vo svojich pätnástich rokoch vstúpila do kláštora a snažila sa hľadať cestu “duchovného detstva”. Na podnet predstavených spísala svoje spomienky pod názvom “Dejiny duše”. Zomrela iba 24-ročná v r. 1897 na tuberkulózu.
Zobrazovali ju ako mladú karmelitánku s krížom a ružami v náručí podľa jej slov “…po svojej smrti zošlem dážď ruží”.
Za jej sochou visí maľba, ktorá bola pravdepodobne súčasťou pôvodného oltára pred prestavbou. Námet predstavuje sv. Annu ako učí svoju dcéru Máriu.
Na pravej strane je druhý bočný oltár so sochou sv. Alojza Gonzagu, vyznavača. Syn markíza z Castiglione pri Mantove mal byť pôvodne vojakom, istý čas strávil aj na kráľovskom dvore v Madride. Svetskej kariéry sa však zriekol a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Vynikal pokorou, kajúcnosťou a mravnou čistotou. Počas moru v Ríme, pri ošetrovaní chorých sa nakazil a r. 1591 ako 23-ročný zomrel. Zobrazovaný ako mladý jezuita s krížom, ľaliou alebo lebkou. Niekedy má pri nohách položenú korunu –na znak odmietnutia šľachtického titulu i svetského života. Je patrónom študujúcej mládeže.
Tak ako pri predchádzajúcom oltáriku nechýba obraz – zatiaľ nevieme presne – môže predstavovať sv. Martina, biskupa z Tours, ktorý sa narodil v dnešnom Maďarsku v 4. stor. Ako rímsky vojak sa dostal do Francúzska. Pred mestom Amiens daroval žobrákovi polovicu plášťa. V noci sa mu zjavil Kristus oblečený v jeho plášti. Po tejto udalosti žil niekoľko rokov ako pustovník a rehoľník. Zvolili ho za biskupa, vysvätenie však odmietol a podľa legendy sa schoval medzi kŕdeľ husí, ale tie ho prezradili. Preto je jeho atribútom okrem žobráka, koňa a plášťa aj hus. Ďalšou možnosťou môže byť sv. Mikuláš, veľmi obľúbený svätec, biskup 4. stor. Podobne ako sv. Martin, patrí k jeho atribútom žobrák – symbol jeho milosrdenstva. Najčastejšie ale má 3 zlaté hrudy, jablká alebo mešce. Podľa legendy ich hodil v noci cez okno trom dcéram schudobneného šľachtica aby mali potrebné veno.
V lodi kostola sa nachádzajú dve pôvodné a najcennejšie sochy z hlavného oltára. Na ľavej strane sv. Barbora – panna a mučenica 3. storočia. Veľmi populárna stredoveká svätica, patrí medzi 14 pomocníkov v núdzi i medzi 4 veľké panny spolu s Katarínou, Margitou a Dorotou. Otec ju uväznil v obytnej veži, napriek tomu prijala krst. Dala prebúrať tretie okno na veži aby jej pripomínali Najsvätejšiu Trojicu. Neskôr podstúpila väzenie i mučenie, napokon ju sťal vlastný otec. V tej istej chvíli ho zasiahol a zabil blesk – preto je patrónkou delostrelcov. Hlavnými rozlišovacími znakmi sú kalich s hostiou, veža s tromi oknami a meč.
Modlili sa k nej za šťastnú hodinu smrti.
Na opačnej strane stojí socha sv. Jána Nepomuckého, mučeníka 15. stor., patróna Čiech. Dosiahol hodnosť generálneho vikára pražského arcibiskupa. Konflikt s českým kráľom Václavom IV. skončil Jánovým mučením a smrťou. Telo hodili z Karlovho mosta do Vltavy – podľa tradície nechcel prezradiť spovedné tajomstvo kráľovnej Žofie.
Jána zobrazovali v kňazskej sutane a rochete s piatimi hviezdami okolo hlavy, podľa ktorých rybári našli jeho telo v rieke. V rukách drží kríž a palmovú ratolesť – symbol mučeníctva.
Niekedy má prst na ústach – zachoval tajomstvo alebo jazyk, ktorého tkanivo podľa dobových prameňov našli pri otvorení sarkofágu neporušené.
Na oboch plastikách môžeme vidieť typické barokové zvlnenie celej postavy do tvaru písmena S.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
