Zvon z roku 1687 lial bratislavský zvonolejár G.Wolff. Fasády kostola majú lizénové rámovanie.
Veža štvorcového pôdorysu prechádza od rímsy v osemhran, na ktorý nadväzuje užšia múrová a hranatá ihlanová strecha. Okolo kostola je bývalý ochranný múr, časom znížený. Interiér kostola je zaklenutý pruskou velenou klenbou s lunetami. Medzipásy klenby dosadajú na rozšírené hlavice ríms pilierov. Hlavný oltár s maľbou sv. Štefana v dobovom zaoblenom ráme má predsunutú menzu s dreveným svätostánkom.
Na stenách svätyne sú umiestené sochy svätých. Zaoblený triumfálny oblúk oddeľuje kostolnú loď. Dva bočné oltáre sú v závere lode, po stranách triumfálneho oblúka. Kazateľnica má lomené rečnište, striežka je kupolovitá. Drevené lavice boli vyrezávané a ozdobené maľbami kvetín. Chór, podopretý stĺpmi , má na čele drevenej ohrady maľby svätcov zo začiatku 18. storočia.
Pred dnešným kostolom bol tu menší kostol z konca 16.storočia zasvätený SV.JOACHIMOVI. Kostol mal vežičku, zvony, pekné zariadenie, ďalej kalich, kazuly, korpoláre, misál, zástavy atď.
Prvá písomná správa o obci je až z roku 1589: JOACHIMSTHALL, keď patrila hradnému panstvu Červený kameň. (Sct. Joachimus, Joachimsdorff, od roku 1770 Borová, od začiatku 19.storočia maďarsky Fenyves). Cirkevná vizitácia z roku 1561 uvádza Borovú ako filiálku Dlhej, kde je fara známe spred roku 1390 (Parochia Longa Villa).
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
