Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice

Expozícia je rozdelená chronologicky:

Národná dvorana – svetlica alebo výborovňa 1. Matice slovenskej

Veľkomoravská ríša – kolíska slovanského písomníctva /800 – 1000/ 

Obdobie Veľkomoravskej ríše prezentujú faksimile vzácnych staroslovienskych kódexov, ktoré dokumentujú náboženskú, administratívno-právnu a literárnu tvorbu na našom území. Medzi zaujímavé exponáty patria faksimile latinských listín Cividalské evanjelium a Conversio ako aj verné kópie archologických vykopávok z tohto obdobia.

Stredoveká literatúra po vzniku Uhorského štátu – Medieval Literature /1000 – 1500/  

Nitrianske kniežatstvo ovplyvnilo vznik nového Uhorského štátu na prelome tisícročí. K najcennejším latinským textom napísaných na našom území v tomto období patria Nitriansky evanjelistár (1083), listina kráľa Kolomana z r. 1113, najstaršia legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, či Bratislavské graduály z 15. stor. Prácu stredovekých pisárov v kláštorných dielňach, skriptóriách, v expozícii stvárňuje rekonštrukcia katedry s dobovými pisárskymi pomôckami.

Renesančná a humanistická literatúra  /1500 – 1650/ 

Vzdelanecké prostredie obdobia renesancie a humanizmu evokujú kópia bardejovskej knižnice s prvotlačami a renesančný písací stôl. Výber slovacikálnych tlačí a rukopisov tvoria práce domácich vzdelancov – latinsky píšucich humanistov: J. de Thurocz, J. Sambucus, P. Rubigall, M. Rakovský, J. Koppay, V. Mader. Začiatky kníhtlače reprezentujú prvotlače z bratislavskej dielne Typographia Confessionalis a najstaršia tlačená mapa Uhorska z r. 1528. Vystavené sú diela v slovakizovanej češtine, kultúrnej západoslovenčine a češtine, ktorých vznik úzko súvisí so šírením sa reformácie na území Uhorska. Najpočetnejšie je zastúpená duchovná lyrika v piesňach J. Silvána, E. Lániho a v spevníkoch J. Tranovského – Cithara sanctorum a D. Pribiša Písně duchovní.

Literatúra na Slovensku v období baroka /1650 – 1780/  

Obdobie baroka je charakteristické bojmi s Turkami, rekatolizáciou a početnými protihabsburskými povstaniami, pričom tieto udalosti sa odzrkadlili v dobovej literatúre. K významným náboženským dielam patrí prvý tlačený katolícky spevník Cantus catholici so znakmi ľudového jazyka. Svetskú poéziu reprezentuje práca H. Gavloviča Valaská škola mravúv stodola, ktorá má už preukázateľné umelecké znaky. Svetskú prózu zastupujú cestopisy, memoáre a biografie, inšpirované tureckými vpádmi a osudmi prenasledovaných, drámu latinské školské hry, ale aj slovenské dialogické scénky. Odborné, encyklopedické diela predstavuje tvorba polyhistora M. Bela, cisárskeho knihovníka A. F. Kollára a gramatika P. Doležala.

Osvietenstvo a počiatky národného obrodenia  /1780 – 1820/

Oživenie slovenského národného povedomia je predstavené prostredníctvom prác J. Papánka a J. Sklenára. Základom národného obrodenia sa stal jazyk. Expozícia predstavuje prvý román v slovenčine René mládenca, príhodi a skúsenosti od J. I. Bajzu. Kodifikáciu spisovného jazyka na základe „kultúrnej západoslovenčiny" A. Bernolákom reprezentuje gramatická práca Slowár ... vydaná až po smrti autora. V bibličtine sú zastúpené práce básnika B. Tablica, prozaika, dramatika J. Palkoviča ako aj ďalších osobností.

Klasicizmus /1820 – 1840/ 

Hlavnými predstaviteľmi Klasicizmu v slovenskej literatúre sú J. Kollár a P. J. Šafárik, ktorí sa hlásili k slovanskej vzájomnosti a upozorňovali na kultúrnu jedinečnosť Slovákov v Uhorsku. Veľký význam mala zberateľská práca, zapisovanie ľudovej slovesnosti a editorská činnosť pri vydávaní piesní - J. Kollár - Narodné spievanky a P. J. Šafárik - Písne svetské lidu slovenského v Uhrách. Expozícia predstavuje aj historické práce P. J. Šafárika Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. Tvorba J. Hollého je zastúpená v eposoch Svätopluk, Cirillo-Metodiada a J. Kollára v epose Slávy dcéra. Dramatik J. Chalupka svojou satirou na malomeštiactvo v diele Kocúrkovo položil základy slovenskej drámy.

Romantizmus /1840 – 1880/ a matičné roky  /1863 – 1875/ 

V expozícii sú začiatky romantizmu znázornené prostredníctvom študentských spolkov pri evanjelických lýceách. Predstavené sú výrazné osobnosti: Ľ. Štúr, J. M. Hurban, S. Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič, J. Botto, J. Kalinčiak a predstavitelia mesianizmu M. M. Hodža, S. B. Hroboň a ďalší. Osobitne sú prezentované revolučné roky 1848 – 1849. Návštevník má možnosť nahliadnuť do redakcie 1. slovenských politických novín - Slovenskje národnje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. Memorandum slovenského národa (1861) a založenie Matice slovenskej (1863) poukazujú na počiatky rozvíjajúcej sa vedeckej a kultúrnej činnosti.

Realizmus a slovenská moderna /1870 – 1918/ 

Po zrušení troch slovenských gymnázií a rozpustení Matice slovenskej sa novým centrom kultúrneho a národného života stal Národný dom v Martine, kde pravidelne vystupoval Slovenský spevokol a sídlili redakcie Slovenských pohľadov (1871) a Národných novín. Prvé obdobie realizmu sa spája s dielami P. Országha Hviezdoslava. M. Kukučína, S. Hurbana-Vajanského, E. Maróthy – Šoltésovej a T. Vansovej. Druhú fázu reprezentujú mená: B. Slančíková Timrava, J. Gregor – Tajovský, J. Jesenský. Ku konci prezentovaného obdobia sa v slovenskej poézii objavujú prvky nastupujúcej moderny v autorskom zastúpení I. Krasko, I. Gáll, V. Roy.

Stálu expozíciu rozširujú doplnkové expozície predstavujúce ďalšie etapy vývinu slovenskej literatúry: