Budova
Harminc koncom 20. storočia upustil od „zdobenej“ klasicizujúcej architektúry. S príchodom funkcionalizmu (už ako 60-ročný) nadobúdla jeho tvorba nový výraz. Do popredia sa dostali čisté formy, plochá strecha a tiež vlastnosti nového materiálu. Na tento projekt bola vypísaná súťaž, ktorej sa Harminc zúčastnil s viacerými variantmi.
Nakoniec sa realizoval ten, kde navrhol dvojpodlažnú stavbu. Aj keď už tvoril v novom duchu, budova si zachovala monumentálny raz aj vďaka radom 18 priebežných kamenných pilastrov na hlavnom priečelí (obklad z prírodného kameňa, ryolitu), ktoré v prízemí, vynechaním priečky v interkolumniu, vytvárajú širokú arkádu. Pred nimi pri hlavnom vstupe navrhol predsadenú dvojicu sôch.
Monumentalita bola podporená aj urbanistickým riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako dominantu v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného martinského námestia.
Nástupný priestor je preklenutý dlhým jednoramenným kamenným schodiskom, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena T, s variabilnými výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede dispozície, čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie exponátov. Na vstupnú časť nadväzuje honosné trojramenné schodisko, ktoré vedie do výstavných miestností na poschodí. Na prízemí sú situované len pracovné priestory a potrebné vedľajšie vybavenie. Výstavné priestory na treťom podlaží sú zapustené do nízkej valbovej strechy zo železobetónu. Osvetlenie zabezpečujú strešné svetlíky. Budova zastrešuje 37 miestnosti s výstavnou plochou 46 000 m².
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
