História
Pôvodný stredoveký hrad bol postavený na starom slovanskom hradisku v 11.storočí, listinne doložený v r.1113 v tzv. zoborskej listine. Strategicky dôležitý strážny hrad bol v 12.-13. storočí sídlom hradného županstva. V roku 1275 kráľ Ladislav IV. daroval hrad prvému feudálnemu vlastníkovi z rodu Abovcov a od r.1294 sa s ním delil s Abrahamom Rúfusom. Po smrti Abu Krásneho v r.1312 hrad prechodne patril Matúšovi Čákovi, neskôr v období 1349-1524 Kontovcom a ich potomkom Ujlakyovcom. Je pravdepodobné, že za čias vlastníctva hradu Mikulášom Kontom došlo k rozsiahlejšej prestavbe hradu.
V 15.storočí hrad obsadili i husiti a po vymretí rodu Ujlaky sa hrad na viac ako storočie dostal do rúk Thurzovcov. Stal sa tak sídlom kráľovského pokladníka Alexeja Thurzu. Kvôli tureckým hrozbám dali Thurzovci hrad spolu s mestom opevniť. V r.1639 sa vlastníkmi stávajú Forgáchovci, no za ich čias v r.1663 hrad obsadili Turci, ktorí tu až do r.1668 vytvorili pohraničnú pevnosť. Hrad bol neskôr v r.1706 spustošený a vypálený počas povstania Františka Rákócziho. Od r.1720 patril hrad Erdődyovcom až do roku 1945. S ich menom je spojená prestavba pôvodného hradu na barokový kaštieľ. Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria. Výrazným prvkom dispozície je kaplnka v severovýchodnej časti kaštieľa.
Po r.1945, kedy sa do mesta dostali sovietske vojská, bola na zámku zriadená nemocnica pre sovietskych vojakov. Po ich odchode sídlila v priestoroch zámku určitý čas posádka česko-slovenskej armády. Od roku 1951 boli na Hlohovskom zámku obývacie priestory a učebne výchovného ústavu pre mládež. Od 90-tych rokov bol zámok nevyužitý. Chátral až do roku 2014, keď sa najprv dobrovoľníci z OZ Zámok Hlohovec a následne aj mesto Hlohovec pustili do jeho postupnej rekonštrukcie. Od júna 2019 je zámok otvorený pre verejnosť.