Územie Záhoria, hlavne jeho časť ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v dobe, kam siahajú stopy ľudského osídlenia u nás. Životnou tepnou tohto kraja bola rieka Morava, pri ktorej nachádzame i na našom ľavom brehu súvislý pás pravekých sídlisk. Gajarská lokalita pri Morave poskytuje nálezy, ktoré môžeme datovať do neolitu, t.j. do doby 4000 – 3000 rokov pred nar. Krista. Duna, ktorej sa hovorilo Stolička ležala asi 250 m od brehu rieky, pri jednej z najlepších a najfrekventovanejších brodov. Našla sa v nej najstaršia keramika z doby neolitickej, čiže mladšej doby kamennej.
Ďalším obdobím osídľovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3000 – 1900 pred nar. Krista. Z tejto doby sa našli v Gajaroch tri sídliská. Jedno na hlinisku za posledným mostom vľavo od cesty do rakúskej dedinky Dúrnkrut, druhú na Stoličke a tretie na samote Vrablicová.
Nálezy z obdobia doby bronzovej (1500 – 1200 pred n.K) sú podstatne bohatšie. V lokalite Stolička sa našiel celý cintorín skrčencov. Ich hrdlá zdobili náhrdelníky s kúskami jantáru , čo svedčí o tom , že osada mala už vtedy zahraničné styky a čulý obchodný ruch. Jantár sa dopravoval až od Baltického mora po tzv. jantárovej ceste.
Po dobe bronzovej nastala doba železná, čo potvrdzujú ďalšie vykopávky v Gajaroch. Poslednou fázou doby železnej je doba laténska. S tejto doby sa v Gajaroch na Stoličke našiel mlynský kameň – žarnov s tyrolského vápenca a sekierka, čo svedčí o usadlom roľníckom živote.
V období staroveku Rimania stavali na dunách svoje strážne veže a pozorovacie stanice. Na Stoličke sa našli časti výstroja rímskeho vojaka a veľa rímskych črepov.
V dobe veľkého sťahovania národov sa na území Gajar usadili Slovania natrvalo. Z predchádzajúcich kmeňov nie vždy a všetci odchádzali. Miešali sa po celé stáročia s novoprichádzajúcimi obyvateľmi, čím sa vyformovala skupina prvých predkov „Pragajaranov“.