Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej,do neolitu. Archeologické Dom so slamenou strechou,z nepálených tehál a hlinenou podlahou v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol ešte obývaný ich majiteľmi. V roku 1979 bol asanovaný.nálezy potvrdili,že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše.
Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Vydal ju Uhorský kráľ Ondrej II.,ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť – obec Štvrtok a na východnú časť,v ktorej bol i kostol – obec Láb. Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec.
V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja,ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla,výrobňa trsťového pletiva,boli tu rôzne obchody, nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky.
Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe,v ktorej sa dozviete podrobnejšie o vývoji obce, jej názve i o súčasnosti. Zakúpiť si ju môžete na Obecnom úrade.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
