V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a tiež remeslami. Svedčí o tom existencia cechov – od 16. storočia cech debnárov, od 17. storočia krajčírov, čižmárov a habánskych hrnčiarov, od 18. storočia súkenníkov.
Už v 16. storočí tu červenokamenské panstvo nechalo vybudovať pivovar. Zmienky o existencii pivovaru sú aj z 18. storočia, kedy sa zachovala zmluva spísaná medzi Rudolfom Pálffym a biermaisterom Caietane Leichtlom na tri roky. Od konca 17. storočia tu bola tiež papiereň. Medzi mnohými papiernickými mlynmi na Slovensku sa spomína aj papiereň v Častej. Medzi Častou a Pílou bol mlyn na papieri známy pod menom Papiernička. Na konci 18. storočia bola založená v dedine manufaktúra na výrobu súkna. Založil ju gróf Rudolf Pálffy v roku 1794 a pracovala do roku 1802.
V dokladoch zo 17. storočia sú tiež zmienky o baniach na zlato a striebro, v 19. storočí dolovanie síry a medi. K významným pamiatkam v obci patrí kostol sv. Imricha, ktorý vznikol v 15. storočí. Bol to jednoloďový kostol postavený v gotickom slohu, bočné lode boli postavené neskôr. Klenba hlavnej lode je pôvodná, gotická sieťová. Zachovala sa aj gotická nástenná maľba prenesená pri prestavbe kostola. Bočné oltáre sú barokové, zo 17. storočia.
V roku 1644 vznikol v dedine požiar, vyhoreli skoro všetky domy okrem šiestich. Dedina sa zaviazala svätiť deň sv. Floriána ako sviatok a na jeho počesť nechali postaviť v roku 1776 jeho sochu. V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, kedy zomrelo veľa obyvateľov. Na zaľudnenie boli pozvaní nemeckí kolonisti. O rok neskôr nechali veriaci postaviť na pamäť sv. Františka Xaverského, ktorého prosili o pomoc, jeho sochu. V Častej sa v roku 1750 narodil významný slovenský osvietenský spisovateľ, národný buditeľ Juraj Fándly. V roku 1785 tu ako kaplán pôsobil vysoký cirkevný hodnostár a národovec Alexander Rudnay.
V Častej žilo už pred 300 rokmi početné židovské spoločenstvo. V 18. storočí mali Židia v dedine modlitebňu, v roku 1884 postavili novú synagógu. V lese pri Červenom Kameni sa nachádza židovský cintorín zo 17. a začiatku 18. storočia s barokovými náhrobnými kameňmi a v dedine je mladší židovský cintorín z 18. storočia. Pomenovania obce v listinách z 13. storočia i neskôr sa názov Častej vyskytuje v niekoľkých podobách, podľa toho, či názov zapisoval notár – pisár nemecký, alebo maďarský. Medzi nižšie uvedenými názvami obce sa vyskytujú aj medzery, nakoľko v niektorých listinách sú ešte odlišné pomenovania, nie však podstatne odlišné.
Rok 1240 Rotenstein (ale toto sa vzťahuje skôr na hrad) podobne aj v rokoch 1271: Piberspurch a Piberspurg. V roku 1291 sa obec nazývala Chuzthu, v roku 1296 Vereskeo, alebo Cheztey, v rokoch 1332 – 1337 Chastuc, v roku 1390 Sathmansdorf. Spomínajú sa aj pomenovania ako Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste, od roku 1920 má obec stály názov Častá. Okrem už uvedených názvov obce Častá, stretávame v rôznych listinách aj rôzne pomenovania, väčšinou zapríčinené mylným záznamom, či zápisom.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
