Hovorilo sa, že najkrajšou dedinou Žitného ostrova je Hamuliakovo …
Tvrdili to návštevníci, turisti prichádzajúci z Bratislavy ale aj zo zahraničia, ktorí sa rozhodli po komlexnej návšteve Žitného ostrova stráviť chvíľe oddychu práve v Hamuliakove. Vybrali si našu obec za účelom strávenia krásnej letnej dovolenky a príjemného oddychu. Nádherná poloha, očarujúce aleje, kamenisté ale aj piesočnaté zátoky, boli priam stvorené na kúpanie a rybolov. Perfektné ovzdušie priťahovalo a vytvorilo raj pre všetkých cestovateľov. Našim prvým návštevníkom bol sympatický nemecky hovoriaci pán, ktorý so svojou šarmantnou dcérou navštívil obec Hamuliakovo v lete v roku 1865. Povedal o sebe, že je profesorom výtvarnej výchovy. Argumentoval, že v malebenej obci Hamuliakovo okrem kúpania sa v Dunaji a člnkovania nájde priestor na kreslenie nádherných kompozícii s prírodnou tematikou. Zoznámil sa s najmocnejšími rodinami obce, ktorí ho priateľsky vítali. Nemecky hovoriaci pán bol mimoriadne inteligentný, galantný a jeho dcéra so svojimi vedomosťami v hre na klavíri očarila každého. Tento sympatický nemecky hovoriaci pán sa tak podozvedal všeličo.
Po dlhej dovolenke odcestoval domov, avšak na jar v roku 1866 sa vrátil. Raz, jedného pekného jarného dňa musel súrne odcestovať, nerozlúčil sa s nikým. Onedlho vypukla pruská vojna. Na povrch však vyplávala pravda. Náš prvý návštevník nebol profesorom výtvarnej výchovy ale bol pruským vojakom-majorom, ktorý na podnet generálneho štábu, vypracoval detailnú mapu, ako aj taktiku, na základe ktorej sa rozhodol pre Hamuliakovo, kde na viacerých ramenách mohol najľahsie priviesť armádu smerujúcu do Viedne, ako kdekoľvek inde po hlavnom toku. Teda s našim prvým návštevníkom sme nepochodili najlepšie , avšak zabezpečil aspoň to, že sa začalo hovoriť o obci Hamuliakovo, ktorú predtým nepoznali ani Bratislavčania…