1595 Prvé stavebné začiatky Krmeša nachádzame na križovatke ciest v smere z Kráľovej pri Senci do Senca, pri kríži, ktorý dodnes symbolizuje miesto kaplnky, ktorá bola centrom bývalej obce a stála až do roku 1700, kedy dal ostrihomský arcibiskup Leopold Kollonich zbúrať jej rumy. Úplný koniec Krmeša v priestore križovatky ciest v smere na Senec znamenali turecké nájazdy v roku 1663, ktoré v tomto roku počas nájazdu 23. augusta okrem hospodárskych stavísk, pustovne a kaplnky starého Krmeša vypálili aj obce Kráľovú, Jánovce, Boršu a. Zo zbúranej kaplnky a celého Krmeša ostal jedine zvon kaplnky, ktorý je v súčasnosti umiestnený v krmešskej kaplnke „Božského srdca“. Do dnešných chotárnych hraníc a obecnej zástavby na brehu Čiernej vody, Mikuláš XIII. Pálffyoproti dedine Kráľová sa Krmeš premiestnil na samom konci 16. storočia, keď obec kúpil jeden z významných predstaviteľov pálffyovskej rodiny, Mikuláš. Založením novej obce začala osada Krmeš, pri krížovatke ciest postupne pustnúť a v časoch tureckých vojen a bojov úplne zanikla, podobne ako aj susediaca osada Bosek (Botszegh). Od 3. decembra 1595 teda novozaložená obec Krmeš už patrila svetským zemepánom z rodiny Pálffyovcov (až do roku 1918). Mikuláš Pálffy ju kupil od bratislavskej kapituly, ktorú pomenoval ako bývalý cirkevný majetok Pap Kermesd (Opátsky Krmeš). Pravdepodobne smrť Mikuláša Pálffyho a následné dedičské konanie zapríčinili, že v roku 1600 časť obce Krmeš sa dostala do vlastníctva grófa Maximiliána Coloreda Mansfelda. Na Čiernej vode boli umiestnené štyri vodné mlyny, ktoré dávalo panstvo do prenájmu. V urbári sa spomína aj veľká panská záhrada, jablkový sad, včelín a tri lovištia rýb.