Čriepky z histórie
Prvá písomná zmienka o obci je darovacia listina z roku 1209, ktorou kráľ Ondrej II. venoval Šebušovi, predkovi svätojurských grófov, majetok Svätý Jur so štyrmi dedinami patriacimi k tomuto majetku - Čeklís, Ivanka, Kostolná, Eberhard (v latinčine Ybreharth).
Eberhard je veľmi stará osada. V r. 1260 sa jej názov uvádza ako terra Eburhardi, r. 1311 ako Villa Eberhardi, r. 1390 je to Ebersdorf, r. 1397 Eberharth, r. 1808 po maďarsky Éberhárd, po nemecky Eberhard. Názov zjavne pochádza od nemeckého osobného mena Eberhardt - mohlo to byť meno zakladateľa dediny.
V 13. storočí bol v Eberharde prechod (brod) cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. V stredoveku tu bola silná lodná doprava, bol tu dokonca prístav a vyberalo sa aj mýto. V r. 1369 získali majitelia povolenie od kráľa Ľudovíta I. na stavbu mostu.
V 13. storočí žili v Eberharde Nemci. Udržali sa tu až do 16. storočia, kedy bola dedina úplne vyľudnená. Panstvo sa po roku 1543 rozdelilo, jedna časť zostáva súčasťou svätojurských majetkov, záložným majiteľom druhej časti sa stáva Michal Mérey. Po roku 1626 získava svätojurské panstvo rod Pálfy, druhú časť panstva získava sobášom Anny Mérey do vlastníctva rod Balassa. Okrem nich mali ďalšie majetkové podiely aj príslušníci rodov Pázmány, Hederváry a Forgách.
Juraj SzelepcsényiV 17. storočí eberhardské panstvo a hrad postupne získal uhorský primas, arcibiskup Juraj Szelepcsényi (1595 - 1685). Je jednou z najvýraznejších osobností uhorských dejín 17. storočia. Narodil sa v jednoduchých pomeroch a dosiahol najvyššie postavenie a moc v svetských i cirkevných úradoch. Jeho ochrancom a podporovateľom na teologickej dráhe bol ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány. Počas svojej kariéry bol Szelepcsényi dôsledným zastáncom záujmov Habsburgovcov a tvrdo presadzoval protireformačnú politiku. V r. 1674 previezol do Eberhardu 6 kalvínskych duchovných a na tunajšom hrade vykonávali nútené práce.
V 19. storočí Eberhard získala rodina grófov Apponyiovcov, jedna z najväčších a najvplyvnejších grófskych rodín v Uhorsku. Stal sa hlavným sídlom správy eberhardského panstva. Juraj Apponyi (1808 - 1899) kaštieľ prestaval v neoklasicistickom štýle a vytvoril z neho príjemné vidiecke sídlo obklopené parkom. Jeho prvorodený syn Albert (1846 - 1933), ktorý bol vynikajúcim rečníkom a politikom, tu často pobýval s rodinou až do roku 1923. Obyvatelia obce si ho pamätajú, ako pomáhal pri povodniach, postavil novú školu po požiari, pomáhal aj počas prvej svetovej vojny. Veľa cestoval po svete a ovládal šesť jazykov. Viackrát bol v Amerike a písal si s prezidentom Teodorom Rooseveltom. Počas návštevy v Európe bol Teodor Roosevelt dňa 20. apríla 1910 hosťom v eberhardskom kaštieli.
Po vytvorení ČSR sa apponyiovské panstvo rozparcelovalo, v r. 1923 sa kaštieľ, park a hospodársky areál stali sídlom záhradníckej školy s názvom Státní zemědělská škola v Eberharde. S pozmeneným názvom a upravovaným študijným programom pôsobí záhradnícka škola v tomto areáli až dodnes.
Počas druhej svetovej vojny bola obec a veľká časť Žitného ostrova pripojená k Maďarsku. Po skončení vojny sa územie znovu vrátilo ČSR. V roku 1946 bol pôvodný názov obce zmenený na Malinovo.
Veľká časť obyvateľov obce bola v rokoch 1946 - 48 násilne vysídlená do Maďarska, časť deportovaná do Čiech a do vyprázdnených domov boli presídľovaní podľa dohody o výmene obyvateľstva občania slovenskej národnosti z Maďarska.
Obecný Úrad
Ludvíka Svobodu 176/17
900 45 Malinovo
Na našej webovej stránke používame pre zlepšenie našich služieb súbory cookies.
Pre pokračovanie prosím potvrďte dodatočné povolenia.