SK SK

Obec Most pri Bratislave

2 hodnotenia
Obec s 2 224 obyvateľmi leží 3 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v severozápadnej časti Žitného Ostrova pri rieke Malý Dunaj. Nezvyčajné a pohnuté dejiny obce v poslednom polstoročí sa ukončili zmierlivo, keď si nemeckí vysťahovalci podali ruky so slovenskými prisťahovalcami na znak zmierenia na prospech všetkých.

Obec Most pri Bratislave

Obec s 2 224 obyvateľmi leží 3 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v severozápadnej časti Žitného Ostrova pri rieke Malý Dunaj. Nezvyčajné a pohnuté dejiny obce v poslednom polstoročí sa ukončili zmierlivo, keď si nemeckí vysťahovalci podali ruky so slovenskými prisťahovalcami na znak zmierenia na prospech všetkých.

Z DEJÍN OBCE

Najstaršie dokázané osídlenie obce predstavujú staroslovanské príbytky s črepmi nádob, kosťami zvierat a amorfným zeleným predmetom z 8.-9. storočia v lokalite "Pod Pšenom" (Ľudovo Srňacie).

Na okraji obce, na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova, sa v 80. rokoch 20. storočia nachádzala jama po vyťaženom štrku, ktorá sa postupne zavážala smeťami. Nad nimi, v stene jamy, sa rysovali tmavé fľaky – výplne dávnovekých zahĺbených objektov. Počas archeologického výskumu sa zistilo, že ide o stopy dovtedy neznámeho slovanského sídliska. Záchranný výskum lokality, ktorá bola ohrozovaná samovoľným zosuvom štrkových stien, trval tri roky. Preskúmaných bolo 14 objektov. Išlo o štandardné jamy amorfného tvaru s lavórovite klesajúcimi stenami, ktorým archeológovia pripisujú funkciu hospodárskych alebo technických objektov.

Okrem jedného........

Nájdené črepy v tomto objekte preukázali, že tento kultový objekt pochádza z druhej polovice 8. storočia až začiatku 9. storočia a je prvou staroslovanskou svätyňou na Slovensku.

Obec sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1238 ako Pruck a bola to starodávna privilegovaná obec, ktorá výsady dostala už v 13. storočí. Pruck bol kráľovským majetkom. Podľa miestnej legendy pod vyvýšeninou (miestne nazývanou "Turecký kopec") oproti ČS Most sú pochovaní bojovníci v plnej zbroji, ktorí padli v bitke proti Tatárom.

Na tomto mieste boli zasadené stromy a vztýčené tri kríže. Na kopci sa kedysi kládli ohne na deň Všetkých svätých.

Po odchode Tatárov obec dosídlili Nemci z Württembergu, dialekt donedávna tu bývajúcich obyvateľov na to poukazoval.

V roku 1283 je obec zapísaná ako Pruk, čo je skomolené jeho pôvodné meno Bruck an der Donau, čiže Most nad Dunajom. Meno dedina dostala oprávnene, veď rieka Malý Dunaj sa často vylievala a pre nerušené spojenie s okolím bolo treba stavať mosty. V našej obci stáli štyri drevené mosty. Jeden stál smerom na Malinovo, druhý povyše dediny, tretí pri dnešnom cintoríne a štvrtý pri dnešnej učiteľskej bytovke. V roku 1335 kráľ Karol Róbert daroval tu do večného užívania majetkové diely za dobré služby a vernosť bratislavskému richtárovi Jakubovi, svojmu kmotrovi, ktorý sa oženil s jeho obľúbenou dvornou dámou. Do tohto majetku boli uvedení až v roku 1337. Richtár zomrel v roku 1373 alebo 1374.

V roku 1338 pri obchôdzke chotára obce kráľ Karol Róbert vystavil listinu na majetkový diel Beňadika Kondorosa, kde sa spomína opustená stará rieka (mŕtve rameno?), píše sa tu aj o rieke Čalló, na ktorej bol prievoz, kde je vyznačená hranica. Potom sa rieka podľa listiny otáčala smerom k ostrovu Wlgan (Ulgan), nemecky Seutel (oproti Hrušovu). Jeho jednu časť vlastnili obyvatelia Pruku, druhú obyvatelia obce Feristar. Potom viedol chotár obce k dedine Felhid, ďalej k obci Thoronis (maďarsky Felhydoveolgie), nakoniec k dedine Hideghét, ktorú Čalló rozdel'oval na dve časti. Starý chotár sa končil pri strome Symelchen (Szömölcsfa).

To bola situácia chotára obce v roku 1 338. V Pruku získalo majetky panstvo Svätý Jur, čiže grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ku ktorému patril aj neďaleký Eberhard. Spomenutí grófi vlastnili v Bratislavskej župe obrovské majetky, no roku 1543 rod Krištofom vymrel po meči a ich majetky prešli do rúk kráľa. Neskôr panstvo Malinovo dostali Méreyovci, iné časti Gašpar Serédy. V zozname vyrubených daní z roku 1557 sa v obci ako zemepán spomína Gašpar Serédy vlastniaci 4 porty, Michal Mérey s 5 portami a Ignác Farkas s 1 portou.

Na prelome 16. a 17. storočia vypukla morová epidémia zvaná "Lues pestifera", ktorá značne zdecimovala obyvateľstvo aj našej obce. Roku 1583 prechádza panstvo Malinovo na rod Balassovcov, Pavol B. si totiž vzal za manželku Annu Méreyovú. Neskôr sa tu zemepáni striedali dosť rýchlo, tak ako sa striedali majitelia okolitých veľkostatkov. Bol to aj následok nepokojných a nestálych časov protireformácie.

V roku 1647 časť obce vlastní rodina Kerekesovcov a druhú časť eberhardské panstvo, ktorému patrili 3/4 chotára a panstvu zo Svätého Jura štvrtina.

V roku 1659 sa obec spomína pod názvom Bruckh in der Insel. Svedčí o tom list, ktorý píše richtár obce a radní páni a je opatrený obvyklou pečaťou.

Turecké vojny a Rákócziho protihabsburgské povstanie v rokoch 1683 - 1720 dosť spustošili obec a značne zdecimovali jej obyvateľstvo. Ale Pruk nebol poplatný Turkom, dane tu vyrubovali iní, hlavne zemepáni a kráľovská vrchnosť.

V rokoch 1703 - 1708 v okolí obce sa viackrát presúvali kurucké vojská, vôbec Františkovi II. Rákóczimu oddaný Žitný ostrov bol veľkou operačnou základňou kurucov.

V 18. storočí sa od eberhardského panstva odtrhlo panstvo Fél (Tomášov) a vlastníkom Pruku sa stala aj rodina Jeszenákovcov.

V roku 1715 tu boli dva mlyny, výsek mäsa a 30 daňovníkov. V relatívne pokojných časoch 18. storočia sa obec mohla rozvíjať a bola dosídlená obyvateľmi z Korutánska. V roku 1757 tu bola postavená rímskokatolícka fara a v roku 1770 rímskokatolícka škola. Ale Pruku sa nevyhýbali ani prírodné katastrofy, v roku 1764 to bolo zemetrasenie, v roku 1769 vyhorela polovica dediny.

Od začiatku 19. storočia sa stáva zemepánom obce rod Apponyiovcov. V roku 1828 tu bolo 110 domov a 790 daňovníkov. V roku 1831 v obci zúrila cholerová nákaza. Udalosti maďarskej revolúcie 1848/1849 sa Pruku dotkli len okrajovo. V januári 1849 na ceste medzi obcami Pruk a Hideghét sa stretol druhý podžupan Juraj Petöcz s hlavným slúžnym Bratislavskej župy Mikulášom Olgyaym a informoval ho o postavení maďarských domobrancov v Topol'níkoch. V okolí obce pochodovali raz maďarské, inokedy cisárske vojská, ale do Pruku nevtiahli. Obyvatel'stvo nemeckej národnosti nebolo v časoch revolúcie príliš aktívne a žilo svojim každodenným životom.

V roku 1851 E. Fényes o obci píše: "Pruck – nemecká dedina v Bratislavskej župe, na krajinskej ceste do Pešti, v Žitnom ostrove, 753 katolíckych, 13 evanjelických, 7 židovských obyvateľov. Má malý les. Zemepán je eberhardské panstvo". V rokoch 1857 a 1863 vypukol v obci požiar, v druhom prípade zhorela temer celá dedina. V roku 1873 tu zúrila cholerová epidémia. V roku 1867 bola rozparcelovaná časť tunajších pozemkov veľkostatku grófa Apponyiho medzi deväťdesiatimi miestnymi roľníkmi.

V 2. polovici 19. storočia tu mal Jozef Láz prícestný hostinec, druhý stál v chotári medzi tzv. mohylou a bývalou radarovou stanicou. (To znamená v priestore medzi pumpou PHM ČS Most a bývalým areálom Mototechny). V roku 1893 je tu najväčším zemepánom barón Dionýz Vay (450 katastrálnych jutár), gróf Juraj Apponyi (228 katastrálnych jutár) a obec Pruk v chotári vlastnila 190 katastrálnych jutár.

V chotári obce stáli viaceré bírešne - Valentinlak, Vay a Winkler.

V roku 1896 bolo meno obce pomaďarčené na Dunahidas. Pokojný život dediny prerušilo obdobie I. svetovej vojny (1914 - 1918), ktorá si z radov tunajšieho obyvateľstva vyžiadala krutú daň, 43 životov obyvateľov obce.

Po roku 1918 sa obec stala súčasťou I. ČSR, ale zamestnanie jej obyvateľstva sa nezmenilo, zaoberalo sa poľnohospodárstvom. Veľkostatok grófa Alberta Apponyiho bol skonfiškovaný a majetkové diely z neho získali iní, napr. Kohn so spoločníkom (129 ha). V obci bola zriadená pošta v dnešnom dome Hucíkovcov, žandárska stanica a obecný úrad. V Bruku malo spotrebné družstvo HANZA so sídlom v Galante budovu s predajňou a v roku 1938 v obci 88 členov.

V roku 1920 bolo meno obce zmenené na nemecky znejúci Bruk, od roku 1927 sa zmenilo pomenovanie na Most na Ostrove. V Moste boli časté štrajky poľnohospodárskych robotníkov.

V roku 1939 sa obec stala súčasťou Slovenského štátu, poniže Mostu sa tiahla hranica s Maďarskom. V roku 1941 sa započala výstavba pevnej betónovej hlavnej cesty cez obec. V roku 1942 bola obec elektrifikovaná. Vojna sa obce s nemeckým obyvateľstvom príliš nedotkla, ale vo februári 1945 slovenskí gardisti odtiaľ odvliekli mládež od 14 do 25 rokov kopať zákopy pri Bratislave. V samotnej dedine front nebol. V obci sa skončila II. svetová vojna v ten deň ako aj v Bratislave - 4. apríla 1945.

Pred ukončením II. svetovej vojny do augusta 1945 bolo v miestnej škole umiestnené vojenské zdravotné stredisko Červenej armády.

Je prirodzené, že obyvatelia Bruku sa ako občania nemeckej národnosti nezúčastnili Slovenského národného povstania, či protifašistických akcií a zrejme aj preto po máji 1945 v rýchlom slede sa tu udiali nasledovné udalosti. V rámci kolektívnej viny Benešova vláda zbavila aj tunajších obyvateľov nemeckej národnosti občianskych práv (podobne aj obyvateľov maďarskej národnosti) a boli určení na vysídlenie do Rakúska a Nemecka. Boli sústreďovaní v Bratislave a odtiaľ vysťahovaní.

Na ich miesto zanedlho prišlo 70 rodín zo Zliechova, 60 z Čičmian, 20 z Košeckého Rovného, 50 z Oravy (z Námestova a okolia) a 22 rodín z Rajeckej Lesnej (pôvodne Friwald). Takže v podstate bolo treba začať úplne odznova, akoby bol Most na Ostrove založený v roku 1945.

Školský rok sa začal až 24. októbra 1945. Každý začal hospodáriť na svojom, ale v roku 1947 ich plány skrížila katastrofálna neúroda a zanedlho aj mor a červienka ošípaných.

V tom roku bol zriadený Miestny národný výbor, začal tu pôsobiť ochotnícky divadelný krúžok.

Bola naplánovaná aj stavba nového kultúrneho domu, pomoc ponúkol Ing. arch. Rudolf Frič, statkár z Hideghétu, ale pre nedôveru občanov ku "kapitalistovi" ponuku zrušil. Frič vraj bol skutočne dobrosrdečným človekom, komukoľvek hocikedy pomohol. V roku 1947 navštívil obec za Demokratickú stranu generál Ambros a p. Umrlian. Organizácia UNRA rozdávala tunajším obyvateľom šatstvo. Začala sa pravidelná autobusová doprava. Po udalostiach vo februári 1948 sa postupne začala socializácia dediny. V roku 1948 boli novousadlíkom dekrétom pridelené domy.

V roku 1949 bolo založené miestne JRD, bola otvorená materská škola s jedálňou a neskôr aj detské jasle.

V rokoch 1953 - 1954 sa sem prisťahovalo 18 slovenských rodín z Rumunska, 6 rodín z Maďarska, 4 rodiny z Bulharska, 4 rodiny z Juhoslávie a 6 rodín z okolia Bánoviec nad Bebravou. Začala sa meniť tvár obce, v roku 1956 boli v chotári Mostu postavené budovy vojenskej radarovej stanice (na mieste areálu bývalej Mototechny). V roku 1957 sa začala stavba obchodného domu s rozličným tovarom, pri JRD bolo založené záhradníctvo s predajňou zeleniny. V tom roku bola upravená budova garáže na požiarnu zbrojnicu. V roku 1958 bola postavená učiteľská štvorbytovka, mládež sa oddávala športu (najviac stolnému tenisu a futbalu) či spoločenským hrám. Poriadali sa tanečné zábavy, hrali divadelné hry. Ženy zhotovovali krásne výšivky pre firmu Detva a Orava. V tom roku boli v obci dva obchody rozličného tovaru, mäsiarstvo, mliekárstvo a obchod s textilom. Zlepšovala sa úroveň služieb obyvateľstvu (napr. oprava obuvi, holičstvo - kaderníctvo a pod.).

V rokoch 1959 - 1964 bola postavená nová budova kultúrneho domu na mieste bývalého hostinca, zväčša zo stavebného materiálu rozobraného liehovaru v Hideghéte (130 000 tehál), občania obce odpracovali 24 910 brigádnických hodín, čo znamenalo 16,38 hodín na každého obyvateľa obce, vrátane detí. Hodnota stavby dosiahla na vtedajšie pomery úctyhodných 1 413 000,- Kčs a finančné náklady 1 080 000,- Kčs. V budove získali miestnosti aj reštaurácia, kino, telocvičňa ZDŠ, knižnica a Miestny národný výbor (dnes obecný úrad), ktorý sa do nových priestorov presťahoval z budovy terajšieho zdravotného strediska na Bratislavskej ulici č. 6. Z tejto uvoľnenej budovy jej rekonštrukciou vzniklo zdravotné stredisko - ambulancia všeobecného lekára a byt pre lekára obce. Boli spevnené cesty, vybudované chodníky a rozbiehala sa individuálna bytová výstavba. V roku 1960 bol tu otvorený klub dôchodcov, od 1. októbra 1963 bola v budove kultúrneho domu odovzdaná telocvičňa ŽDŠ. Od 1. októbra 1961 tu začas vychádzal spravodaj Mostu na Ostrove.

mája 1964 obec navštívil alžírsky prezident Ben Bella so sprievodom a slávnostne bol daný do užívania celý objekt kultúrneho domu. V roku 1968 po rekonštrukcii boli opäť otvorené detské jasle, opravovalo sa športové ihrisko, v rokoch 1974 - 1975 bol v obci vybudovaný vodovod.

júla 1974 bolo meno obce zmenené na Most pri Bratislave. V rokoch 1974 - 1975 bol opravovaný kostol. V rokoch 1981 - 1986 bola celá obec plynofikovaná, až na časť ulice Bratislavská medzi domami č. 21 - 57, ktorá bola plynofikovaná v roku 1989. K 1. 9. 1988 bola zrekonštruovaná budova bývalej základnej školy (Bratislavská 97) a začala sa využívať ako materská škola. V roku 1988 sa započala výstavba Domu smútku a do užívania spolu s vysvätením bol daný na jeseň roku 1990.
K 1. 12. 1990 bola zrušená Drobná prevádzkáreň MNV, k 1. 3. 1991 ukončili prevádzku detské jasle, k 1. 9. 1991 bola materská škola presťahovaná do objektu detských jaslí.

V januári 1992 bola prenajatá budova bývalej materskej školy (Bratislavská 97) firmám TREK SPORT a OFFSET PRINT.

Začala sa výstavba kanalizácie a ČOV Most pri Bratislave - Malinovo v rámci Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros - investor Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava. V roku 1993 v letných mesiacoch bol úplne zrekonštruovaný most cez Malý Dunaj, pôvodná drevená mostovka bola nahradená betónovou s asfaltovým povrchom. 1. mája 1994 sa započalo s rekonštrukciou a prístavbou nevyužívaného objektu v areáli základnej školy na školskú jedáleň. Zároveň bola základná škola plynofikovaná, miestnosť slúžiaca na uskladnenie uhlia bola prerobená na malú telocvičňu. Všetky objekty boli dané do užívania k 1. septembru 1994. V decembri 1994 sa začala prvá etapa výstavby ČOV a hlavného kanalizačného zberača.

Na základe zmeny územného členenia Slovenskej republiky v roku 1996 sa obec Most pri Bratislave stala súčasťou okresu Senec, Bratislavský kraj.

5. 1997 za začala generálna rekonštrukcia kultúrneho domu, pokračovalo rozšírenie siete nízkeho napätia za cintorínom, za okálmi, za benzínovou pumpou.
K 25. 9. 2006 bola zrekonštruovaná zo zdrojov Európskej únie časť ulice 29. augusta, k 20. 3. 2008 bola dokončená rekonštrukcia ulice 29. augusta, Poľná ulica, Školská ulica, k 29. 12. 2008 časť Športovej ulice.

November 1989 znamenal zmenu režimu a začala sa ďalšia etapa vo vývoji našej obce, poznamenaná nedostatkom financií a pracovných príležitostí. Na druhej strane bolo možné začať ľubovoľne súkromne podnikať, či slobodne vyznávať akékoľvek náboženstvo. Spolu s obcou Malinovo bola vybudovaná čistička odpadových vôd, rozvíjalo sa súkromné podnikanie (pekáreň S&R s.r.o., a.s. , Unigalex - farma HD Prucké, Trek sport s.r.o., viaceré súkromné obchody či služby obyvateľstvu. Prosperovalo miestne Roľnícke družstvo, poskytujúce časti obyvateľstva možnosť zamestnať sa.

Obce Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave a Zálesie založili spoločné združenie IVAMOZA na zlepšenie miestnych a turistických možností pre neďalekú Bratislavu, kde videli prosperitu. Neďaleko, pri poľovníckej chate vybudovanej v roku 1986 v lokalite Zadné záhrady vznikla v roku 1996 rekonštrukciou poľného prístrešku strelnica na asfaltové holuby, kde sa poriadali súťaže v streľbe.

Zaujímavý bol aj vývoj počtu obyvateľstva v obci. V roku 1896 tu žilo 823 obyvateľov a ich počet sa dlhodobo zvyšoval. V roku 1900 tu bývalo 1 025 občanov, do roku 1930 sa ich počet zvýšil na 1 471, v roku 1940 už tu bolo písaných 1 502 občanov a v roku 1948 dokonca 1 597 aj po spomenutých dramatických udalostiach v roku 1945 a pripojení osady Hideghét.

Do roku 1961 počet obyvateľov v zlúčenej obci klesol na 1 564, do roku 1970 tu žilo len 1 464 občanov a do roku 1999 sa ich počet predsa zvýšil na 1 550.

V roku 1947 bola k Mostu na Ostrove pripojená osada Hideghét (od roku 1976 Studené), ktorá bola kedysi samostatnou obcou. Táto časť obce sa prvýkrát spomína v roku 1283 ako Vtiheth či Mogorheth a potom v roku 1294 ako Heet, keď Ehunov syn Tomáš a Czikov syn Thama zdedený majetok dali do prenájmu comesovi Ladislavovi. V roku 1306 bratislavský richtár Jakub predáva svoj majetok na Žitnom ostrove, medzi inými aj Hideghét, za 50 mariek v rýdzom striebre súrodencom Mikulášovi, Jánovi, Martinovi, Jurajovi a Pavlovi. V roku 1307 je obec už zapísaná ako Hydegheeth, lebo osídlenie leží v najstudenejšom mieste v okolí. V roku 1308 tu bývajú jobagióni - zemania Bratislavského hradu. V roku 1394 obec je zapísaná ako Némethéth a kráľ Žigmund ju daroval ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Kanizsaiovi. Neskôr sa meno obce objavuje aj v nemeckej forme Gnadendorf. Dedina bola začas majetkom panstva Svätý Jur, v roku 1553 v portálnom súpise ako zemepán je tu zaznamenaný Blažej Török. Osudy obce sú podobné ako Mostu pri Bratislave.

V 17. storočí tu mali majetkové diely Hideghétiovci, na konci 17. storočia tu nachádzame Maholányiovcov, v roku 1787 Bertalanffyovcov, neskôr baróna Jeszenáka, ktorý obec pripojil k panstvu Tomášov. Neskôr Hideghét vlastnil rod Balassovcov a Bitterovci. V roku 1828 tu bolo 26 domov a 189 obyvateľov.

V roku 1851 E. Fényes opisuje obec takto: "Hideghét (Gnadendorf) maďarská obec v Bratislavskej župe, na krajinskej ceste do Pešti, od Bratislavy na 1 a pol hodiny. 168 katolíckych, 6 židovských obyvatel'ov, orné pôdy sú strednej kvality. Málo lúk, dosť pasienkov. Zemepán barón Jeszenák, Balassa, Bittera a iní". Dodajme, že malá obec sa vyvíjala v tieni väčších okolitých osídlení Pruk či Fél, jej obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. V roku 1893 tu bol najväčším zemepánom Juraj Mühlig (302 katastrálnych jutár) a barón Dionýz Vay (198 katastrálnych jutár).

Od začiatku 20. storočia bol tu vlastníkom najväčších majetkových dielov Karol Horändner. Po roku 1918 sa Hideghét stal súčasťou I. ČSR a v 20. rokoch 20. storočia bol pripojený k Félu (Tomášov). Osadu získala rodina Strasserovcov, ale po roku 1930 tunajší majetok odkúpil Ing. arch. Rudolf Frič, statkár. V roku 1947 bol Hideghét pripojený k obci Most na Ostrove a v roku 1971 bolo jeho meno poslovenčené na Studené. Osada sa nikdy nevyvinula na väčšie osídlenie a počet jeho obyvateľov sa znižoval. V roku 1869 v osade žilo 166 obyvateľov, do roku 1900 sa ich počet znížil na 133 a v roku 1921 tu žilo len 94 občanov. V súčasnosti tu žije 198 obyvateľov a je predpoklad, že ich počet bude stúpať vzhľadom na výstavbu v danej lokalite.

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 20.4.2020

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok:
08:00 - 12:00
13:00 - 17:00
streda:
08:00 - 12:00
13:00 - 17:00
piatok:
08:00 - 12:00
Zobraziť viac

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok:
08:00 - 12:00
13:00 - 17:00
streda:
08:00 - 12:00
13:00 - 17:00
piatok:
08:00 - 12:00


Kontakt

Telefón: +421 24 595 1215
Webová stránka: mostpribratislave.sk
Obec Most pri Bratislave
Obecný úrad Most pri Bratislave
Bratislavská 6
900 46  Most pri Bratislave
Kraj: Bratislavský
Okres: Senec
Región: Podunajsko
 48.140954, 17.270249

Lokalita Most pri Bratislave

Obecný úrad Most pri Bratislave
Bratislavská 6
900 46  Most pri Bratislave

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia