Z histórie po súčasnosť
Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody. Približne 25 km od hlavného mesta Bratislava a 3 km od okresného mesta Senec.
Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec.
Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí - Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.
Obec Beel patrila Bratislavskému hradu. Svoje majetky tu mali zemianske rodiny Fölesovcov, Szülőovcov, Horváthovcov a Molnárovcov. V polovici 18. storočia patrila časť obce Sipkovitzovi, Dadanyimu a posledným majiteľom bol veľkostatkár Uhlík. Obec Minor Beel patrila rodine Oroszovcov. V 16. storočí sa tu usídlili chorvátsky kolonisti.
V roku 1719 sa začala výstavba jedného z najväčších barokových kaštieľov v okolí. Majiteľom kaštieľa bol Žigmund Csáky a spravoval ho jeho brat, arcibiskup Imrich. Svojho jasu sa kaštieľ dočkal v roku 1930. Plánovačom bol Fischner von Erlach a jeho syn. Na stavebné práce dozeral majiteľ bernolákovského kaštieľa J. Eszterházy. Zaujímavosťou boli napr. okná, ktorých v celom objekte bolo 365 ako dní v roku, 52 izieb ako týždňov do roka a 7 brán ako dní v týždni. Z pravej strany kaštieľa bola kaplnka, ktorej steny tvorili maľby autora G.A. Galliartiho. Okrem iného tento objekt slúžil aj ako kňazský seminár.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
