SK SK
1 hodnotenie
Šahy vznikli na dôležitej stredovekej obchodnej ceste, ktorá viedla z kráľovského sídla Ostrihom, neskoršie Budín, cez rieku Ipeľ do Banskej Štiavnice, ale aj smerom na Zvolen až do Poľska. Rozvoj prvej usadlosti na tomto mieste bol podmienený založením premonštrátskeho kláštora, ktorého pozostatky stoja dodnes.

Mesto Šahy

Šahy vznikli na dôležitej stredovekej obchodnej ceste, ktorá viedla z kráľovského sídla Ostrihom, neskoršie Budín, cez rieku Ipeľ do Banskej Štiavnice, ale aj smerom na Zvolen až do Poľska. Rozvoj prvej usadlosti na tomto mieste bol podmienený založením premonštrátskeho kláštora, ktorého pozostatky stoja dodnes.

1921_7wxiv7ahmj.jpg

História

V malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina, z juhu pohorie Börzsöny, na oboch stranách rieky Ipeľ leží mesto. Na tomto mieste je údolie najužšie: vzdialenosť medzi dvoma pohoriami je necelé 3 kilometre. V strede tohoto údolia tečie Ipeľ. Na brehoch rastúci bohatý porast a blízkosť lesov poskytli ideálne podmienky na usadenie pravekého človeka. Archeologické výskumy dosvedčujú, že už v mladšej dobe kamennej (mladopaleotickej) tu žil človek /1/, a to od potoka Krupinica po Parassu - dnešný priestor colnice slovensko-maďarských hraníc.

Podnebie je tu suché a teplé, vyznačuje sa pomerne krátkymi zimami a dlhými, nadpriemerne teplými letami. Počet letných dní (tmax na 25´C) je nad 70, priemerná ročná teplota je 9,5´C. Priemerné zrážky za vegetačné obdobie vykazujú deficit, čo znamená, že výpar je väčší ako celkový objem zrážok. Výkyvy zrážok zapríčiňuje kolísavosť prietokovej vody Ipľa. V letných mesiacoch, keď je vlaha najviac potrebná, dosahuje sotva 20m3/sec, kým v marci až 58m3/sec.

Geologicky údolie rieky vzniklo v neogéne, keď sa zatiaľ súvislé pohoria Börzsöny a Krupinské následkom silného pohybu hornín rozdelili a poklesom údolia sem preniklo more. Neskôr opadávaním mora došlo aj k poklesu celej Podunajskej nížiny, čo malo vplyv na vznik veľkej erózii v Poiplí, čím vznikali riečne terasy. Tie sú dobre viditeľné na kopci Kalvária a na zlepencových terasách za cintorínom. V miocéne prebiehala v našej oblasti vulkanická činnosť, ktorej epicentrum bolo asi v Krupinskej vrchovine. Vulkanického pôvodu sú aj naše vinice "Nagyszőlők", kde sa rodí kvalitné víno. V blízkosti mesta sa tok rieky značne spomaľuje a pre plytkosť brehov ročne viackrát vystupuje z koryta. Tu sa usadzujú pevné časti zemskej kôry odplavené erozívnou činnosťou z horného toku. Hrúbka takto vzniknutého sedimentu dosahuje aj 4-7m. Na nich vznikali rôzne druhy sedimentačných pôd.

Prvá písomná zmienka o jestvovaní osady Saag je z r.1237 v listine Bela IV., napísanej vo Zvolene. V nej potvrdzuje ostrihomskú cirkev vo vlastníctve dva a pol poplužia pôdy a jedného mlyna v chotári Saag, patriaceho k hradu Hont. Druhá listina z r.1256 popisuje osady susediace so Šahami: dedina Olvár, obec Tešmak, dedina Proma a Sági-sidó (na mieste dnešnej časti Kómájszőlő). V tom čase podľa spomínanej listiny boli vlastníkmi pozemkov v Šahách aj Peter Viski, Rugasov syn Egyed, ďalej hradní poddaní a kráľovskí sluhovia, kráľovskí dvorníci, ostrihomská kapitula a šahanské prepošstvo.

1921_vv98u0deyf.jpg

Z hľadiska rozvoja nášho mesta rozhodujúcou udalosťou bolo založenie kláštora v Šahách. O presnom dátume jeho vzniku nám listiny nič neprezradili. Podľa Monasteriológie Fuschoffera Huntovci tu už v r.1705 založili benediktínsky kláštor, najnovšie výskumy však uvádzajú roky 1236-1240. Je však isté, že zakladateľom bol bán Márton, ktorý nemajúc potomka, so súhlasom Bela IV. svoje majetky daroval kláštoru. Márton veľmi dobre si vybral aj miesto pre výstavbu kláštora: na týchto miestach križuje rieku Ipeľ hlavná cesta, ktorá viedla od banských miest smerom za Ostrihom a Budín cez Visegrád. Jeho široký politický rozhľad a nesebeckosť potvrdzuje to, že kláštor zveril do rúk samostatného kráľa a tým dokázal, že mal na zreteli nie rodinné, ale štátne záujmy. Táto skutočnosť určila smer rozvoja Šiah na niekoľko storočí dopredu.

1921_u3q7k824vr.jpg

Je všeobecne známe, že zakladateľ našej župy, podľa ktorého sa ona aj nazývala - rytier Hunt - postavil svoje hradisko v terajšej obci Hont, kde vtedy rieka Ipeľ vytvorila poloostrov vyčnievajúci nad riekou, čím zabezpečila jeho dostatočnú ochranu. Na druhej strane oproti hradisku bol postavený kláštor. Premonštrári sa tešili veľkej obľube, pretože okrem cirkevných vykonávali aj svetské služby: pomáhali chudobným a chorým, najmä však tým, že prepošstvo nesúce meno Blahoslavenej Panny Márie (Prepositura B.Mariae de Saag) bolo aj hodnoverným miestom nielen pre župu Hont, ale aj pre okolité župy. Bolo známe už od r.1255. Pôvodná pečiatka konventu sa žiaľ nezachovala, je však známa z r.1397.


Onedlho po založení kláštor musel čeliť rôznym vonkajším nebezpečenstvám. Tatárske hordy pravdepodobne dosiahli Šahy okolo februára 1242 /3/ a usadlosť i kláštor boli úplne vypálené a vyrabované. Novú zakladaciu listinu vydal Belo IV. 9.septembra 1245 v Hrhove. Pretože táto listina bola súčasne aj súpisom majetkov, je známe vtedajšie zloženie obyvateľstva: traja dvorní župani, šiesti koniari, päť sluhov, traja vinohradníci, dvaja oráči a viacerí sluhovia, podľa svojich remesiel. Po tatárskom spustošení sa konvent rýchlo zmáhal a nadobudol úctu a dôveru okolitého obyvateľstva. Za 30 rokov jestvovania kláštora vzrástol obrat tovaru cez Ipeľ natoľko, že už nestačil jestvujúci prevoz. Preto v r. 1266 kráľ Belo IV. nariadil blízko kláštora postaviť kamenný most na Ipli a právo mýta dal premonštrátom.

V období po r.1270, po smrti Bela IV. nastal boj o moc medzi rodinami vysokej šľachty. Na severozápade krajiny, ako aj u nás vládla rodina Matúša Čáka. Stále vnútorné nepokoje a neistota ochromila hospodársky život krajiny a ľud ovládla bieda a hlad. Aby kláštor mohol plniť svoje svetské úlohy, r.1275 kráľ Ladislav IV. oslobodzuje obyvateľov Šiah od daní a povinností ubytovania vojakov. Koncom XIII. storočia prácu kláštora podporil Štefan V. darovaním nových majetkov. Takto dostal aj Tešmak doterajšiu usadlosť strážcov kráľovských lesov, ďalej Pečenice, Dolné Jabloňovce, Lipovec a Olvár. R.1299 "sedem biskupov a arcibiskup za určitých podmienok povolilo konanie pútí" a z toho plynúce peniaze použiť na výstavbu nového kostola.

Veľkosť a sila hradných panstiev, neustále boje medzi veľmožmi a ochudobňovanie obyvateľstva i samotného kráľovského dvora viedli k tomu, že postupne zanikajú kráľovské župy a na ich miesta sú nastolené župy šľachtické, ktoré pospolitému životu krajiny poskytujú oveľa širší rámec. V našich pomeroch úlohu Hontianskeho hradu a jeho panstva prevzal hrad Drégeľ.

1921_bhktd39z53.jpg

Šahanský kláštor prežíval svoje zlaté obdobie od začiatku XIV. storočia. Vtedy skoro tridsať rokov stál na jeho čele prepošt Ferenc Fegyverneki veľkňaz európskeho formátu, oddaný nasledovník reformných myšlienok. Medzi jeho stenami vychovávali kňazov, redigoval knihy a overoval listiny. Pre uľahčenie písania listu Fegyverneki zostavil také formulárne knihy, ktoré zjednotili "svojím registrom a jasným obsahovým delením prehľadnou formou všetky spisové formuly". Spolu s ostatnými rehoľníkmi sa pričinil o obohatenie našej kódexovej literatúry /4/.

Králi rodu Árpádovcov naďalej všestranne podporovali kláštor v činnosti. Ľudovít I., v roku 1357 dal svojou výsadnou listinou ľudí prepošstva pod všeobecnú moc prepošta. R.1405 kráľ Žigmund povolil každú nedeľu Forum liberium (voľný trh) a v deň na Nebovstúpenie Panny Márie - vo sviatok patrónky šahanského kostola - zase verejný tržný deň. Toto právo sa vzťahovalo aj na majetky konventu. Onedlho, roku 1470 Šahy dostávajú od kráľa Žigmunda aj právo meča.

Mocný susedia závideli rozmach šahanského konventu. Tak roku 1444 štyria synovia Balázsa z Ďarmôt vyhnali prepošta Bálinta s jeho druhmi z kláštora a samotný kláštor premenili na pevnosť. O dva roky neskôr synovia vojvodu Petra z Levíc so svojimi kumpánmi znovu vyrabovali kláštor. Preto proti nim nariadil kráľ Ladislav I. rozsiahle šetrenie, o jeho výsledku však nie sú správy. Avšak šahanský konvent ešte aj v r.1511 viedol spor s rodinou Levických vo veci prinavrátenia pokladov a diplomov.

Priaznivé položenie Šiah malo za výsledok ich dôsledné napojenie na stredovekú cestnú sieť. Hlavná cesta z Ostrihomu a z Budína viedla po stráňach kopcov popri rieke Ipeľ a jej prítokov cez šahanský most do banských miest, najmä do Banskej Štiavnice. V okolí boli dôležitou križovatkou ciest aj Vyškovce, strážené v tom čase opevnením. Tu sa krížila ostrihomská cesta s ďalšou cestou cez údolie Búrskeho potoka a obe spolu viedli cez Šahy. Odtiaľto viedla cesta cez Hokovce na Žemberovce a Bátovce (do "tržnice kráľovnej"), a tiež cez Nemce na Krupinu a na Banskú Štiavnicu. Iná cesta viedla zo Šiah vedľa Krupinice cez Plášťovce na Litavský hrad a na Bzovík, kde bol druhý premonštrátsky kláštor. Východným smerom cez most na Ipli viedla cesta na Hont a Drégelypalánk a ďalším dreveným mostom cez Ipeľské Predmostie na Vinicu alebo Balog nad Ipľom /5/.

Po páde Budína, Vácova a Ostrihomu turecké vojská postupovali ďalej smerom na banské mestá. Preto viedenská vláda r.1546 nariadením č.44 určila "posilnenie šahanského kláštora na hrad na štátne trovy" /6/. Prvým kapitánom hradu bol Juraj Thury, ktorý už v r.1544 sa vyznamenal hrdinským útokom na rabujúcich Turkov, vracajúcich sa po neúspešnom dobýjaní hradu v Leviciach do Ostrihomu. Dostihol ich pri Salke a riadne vyprášil. Od r. 1550 sa stal kapitánom v Šahách František Jakisich. Turci sa vtedy pokúšali dobyť šahanskú pevnosť, ich útok však bol odrazený. Pre kláštorný hrad sa stal osudným rok 1552. I keď drégelyský hrad hrdinsky bránil Juraj Szondi, veľkej presile 4.júla podľahol a sám padol v boji. O niekoľko dní neskôr padla aj pevnosť v Šahách, a hoci Turci všetko vyrabovali a spálili, rádoví bratia zachránili svoj vzácni archív spisov prenesením do svätobenedického kláštora, kam sa sami uchýlili.

1921_of7czsgj6n.jpg

Šahanský archív hodnoverného miesta bol neskôr prenesený do Győrszentmártonu (dnešná Pannonhalma). Po dobytí Šiah turecké vojská v počte 12 tisíc mužov pod vedením Ali pašu pokračovali ďalej smerom na banské mestá. Vtedy sa spamätal aj viedenský dvor a rýchlym protiúderom im chcel zabrániť v ďaľšom postupe. Velením cisárskych vojsk bol poverený pyšný generál Erasmus Teuffel. Poverenie dostal od samotného cisára Ferdinanda I. Pre jeho zlú povahu ho Maďari nazývali Ördög Mátyás, čiže Matej Čert (Teuffel=Ördög=Čert - Nomen est omen). Tinódi Lantos Sebestény, vtedajší básnik - ospevovateľ hrdinských bojov, boj pri Plášťovciach podrobne popísal /7/. Podľa toho vieme, že cisárske vojská mali 10 tisíc vojakov. Nevyčkali na posilu, ktorá mala prísť z Fiľakovského hradu, ale s vojskom, ktoré táborilo pri Hrkovciach, sa poholi proti Turkom. Stretli sa v úzkom údolí Krupinice pri Plášťovciach. Teuffel sa tu nepreukázal ako vojvodca, preto bol po dvojdňovej bitke porazený. V boji zomrel aj vácovský biskup Sbardellatti, vedúci zásobovacieho oddielu. Padol pri ceste zo Šiah do Plášťoviec, kde na jeho pamiatku bola postavená malá kaplnka. Po tejto rozhodujúcej bitke Turci obsadili až 9/10 územia župy Hont a iba najsevernejšia časť v okolí Banskej Štiavnice nebola dobytá. Šahy Turci ovládli dvakrát. Prvýkrát v r.1552-1595, potom od r.1663 po oslobodenie Budína /8/. Po vymedzení hraníc r. 1595 turecko-cisárske hranice boli medzi Tešmakom a Šahami na Silberských lúkach. Na označenie hraníc bol vykopaný hlboký jarok, ktorý sa nazýval "turecký jarok". Avšak aj ten Turci viackrát zneužili, pri rabovačkách prekročili. Niekoľkokrát ohrozovali aj banské mestá (Pukanec, Krupina, Banská Štiavnica), avšak ich nedobyli. Počas tureckej okupácie postavili pod hradom Drégely silné podhradie Palanka - z pilót, dosák a foršní a drevený most cez Ipeľ, odkiaľ viedli nečakané útoky na okolie. Slúžili aj na obranu samotného hradu. Podľa majetkového súpisu r.1626 vedeného tureckým pašalíkom vieme, že v Šahách bola iba jedna porta, ďalej 16 gazdov so 1/4-ovým pozemkom, ktorí mali spolu 8 koní a 40 volov. Po súpise daňovníkom bolo popísaných 33 rodín.

1921_fnjjtkk19t.jpg

Prvá mestská pečať, ktorá sa zachovala, je z roku 1665. Zobrazuje prepošta s mitrou a biskupovou berlou s okrúhlym nápisom "Sigillum oppidi Saag", čiže: pečať mesta Saag.


Podľa toho teda v tých rokoch Šahy mali mestský ráz. Matriku začali písať r.1675, avšak pre časté požiare boli staré listiny zničené. Najväčšiu ťarchu aj za tureckej poroby niesol na svojich bedrách ľud. Časté rabovačky, časté dvojité zdanenie, večné skrývanie a podvýživa stáli veľa obetí. Rozšírené boli aj infekčné choroby. Prvý nákazlivý mor vypukol v meste r.1600 a zopakoval sa r.1623. V roku 1663 bol taký strašný, že za obeť padlo 40% obyvateľstva mesta /10/.


Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Vlakom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí, Platené parkovanie v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky, Maďarsky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 8.11.2018
Zdroj: Mesto Šahy

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok:
08:00 - 11:30
12:00 - 15:00
utorok:
08:00 - 11:30
streda:
07:30 - 11:30
12:00 - 16:00
štvrtok:
08:00 - 11:30
piatok:
08:00 - 11:30
12:00 - 14:30
Zobraziť viac

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok:
08:00 - 11:30
12:00 - 15:00
utorok:
08:00 - 11:30
streda:
07:30 - 11:30
12:00 - 16:00
štvrtok:
08:00 - 11:30
piatok:
08:00 - 11:30
12:00 - 14:30


Kontakt

Telefón: +421 36 637 3611
Webová stránka: sahy.sk
Mesto Šahy
Mestský úrad Šahy
Hlavné námestie 34/34
936 01  Šahy
Kraj: Nitriansky
Okres: Levice
Región: Dolné Pohronie a Poiplie, Tekov
 48.069614, 18.947283

Mestský úrad Šahy
Hlavné námestie 34/34
936 01  Šahy

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia