Mesto vzniklo na sútoku rieky Žitavy a Hostianskeho potoka na styku pohorí Tribeč a Pohronský Inovec s Podunajskou nížinou. Všetky najvýznamnejšie pamiatky Zlatých Moraviec vrátane farského Kostola sv. Michala Archanjela sa spájajú s uhorskou vetvou rodu Migazziovcov. Spolu s kaštieľom a mauzóleom každoročne prilákajú množstvo návštevníkov. Kaštieľ je dnes sídlom mestského strediska kultúry a športu a tiež Ponitrianskeho múzea. Mauzóleum je neorománska monumentálna stavba, postavená v roku 1887, situovaná v malom parčíku na východnom okraji mesta vedľa mestského cintorína. V sarkofágoch je pochovaný gróf Viliam Migazzi, tekovský župan, poslanec národného zhromaždenia, a jeho manželka Antónia, zakladateľka Červeného kríža v Tekovskej župe. V okolí mauzólea sú vysadené vzácne a na Slovensku mimoriadne ojedinelé smútočné smreky. Mesto počas roka žije kultúrnym a spoločenským životom. Veľkej obľube sa teší trojkráľový koncert, májová akcia Krokom po minulosti rodiny Migazzi letné Zlatomoravecké folklórne slávnosti, či septembrový Zlatomoravecký jarmok.
Od vzniku až po súčasnosť
Najstaršia zmienka o Zlatých Moravciach sa nachádza v listine benediktínskeho Opátstva sv.Ypolita v Nitre z roku 1113, kde sa mesto spomína ako Morowa.
Z r. 1292 pochádza listina dokazujúca pokresťančovanie pôvodne pohanských Kumánov, niektorí z nich žili v okolí Moraviec.
1386 patrili Moravce do panstva Forgáčovcov a zostali v ňom do r. 1718.
V roku 1530 turecké jednotky pod vedením smederevského bega Mehmeda Jahjapašaoglu vypálili Moravce.
Dokument v roku 1564 obsahoval súpis usadlostí, ktoré nútene splácali dane Turkom /odovzdávali sa pašovi do Budína/, Moravce sú nazývané už oppidum, mestečko.
V roku 1634 bolo mesto násilím podmanené a ovládol ho Aga Omer z Ostrihomu. Turecké nebezpečenstvo sa zmenilo až v roku 1652 a to vďaka kapitánovi novozámockej pevnosti Adamovi Forgáčovi. Ten od 26. do 29 augusta 1652 bojoval v Nových Vozokanoch s Turkami, vedenými pašom Mustafom. Turci mali značnú prevahu / asi 4300 vojakov pričom Forgáč len 1260/ no vďaka odhodlaniu forgáčových vojakov, obyvateľov Vozokán a ďalších 15 obcí Turci prehrali a museli z bojiska utiecť.
Dnes je na mieste bitky postavený dôstojný pamätník, tzv. vozokanský lev. 1720 mali Moravce právo konať výročné jarmoky a týždenné trhy.
Od 1735 sa stali Moravce , neskôr už Zlaté Moravce stálym sídlom Tekovskej stolice až do r. 1918. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku 1.Česko-Slovenskej republiky až do r. 1922 boli naďalej sídlom Tekovskej župy.
Janko Kráľ natrvalo pôsobil v Zlatých Moravciach od 22.februára 1862 ako prísediaci súdu Tekovskej stolice. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 bol zo štátnych služieb prepustený. Počas života sa Jankovi Kráľovi nedostávalo úcty, zlatomoravské panstvo v ňom videlo skôr nebezpečného pansláva. Zomrel 23.5.1876.
Od roku 1894 železničné spojenie od Šurian do Zlatých Moraviec, 1912 trať do Kozároviec, 1938 do Lužianok.
V júni 1919 príchod maďarskej červenej armády do blízkeho okolia mesta dúfajúc, že sa obnoví staré Uhorsko. V júni 1919 vznikol v meste miestny soviet zvaný Direktórium. V čase od 2.6. do 7.6.1919 trvali vojenské zrážky medzi jednotkami Direktória a čs. legionármi. Situácia sa vyriešila až 8.6. keď 35.čs.plzenský pluk pod vedením mjr.Mullera obsadil mesto. Došlo k prudkým bojom, maďarskí červenoarmejci po boji odtiahli ku Kozárovciam.
V rokoch 1923 - 1928 sú Zlaté Moravce okresným mestom župy č. XVI. /zvanej Nitrianska/. 31.augusta 1944 došlo k prvej bojovej zrážke s fašistami na Beňadickej ceste.
Do 1.7.1960 boli okresným centrom Nitrianskeho kraja. Od 1.7.1960 bol Zlatým Moravciam udelený štatút mesta , po tomto dátume však prestali byť okresným mestom, postupne sa pričlenili Prílepy / 1960/ , Chyzerovce /1970/, Žitavany /1975/ čím vznikli nové mestské časti.
V rokoch 1991 - 96 sídlo obvodného úradu, od r. 1996 opäť okresné mesto.
Ťažisko hospodárskej aktivity bolo oddávna v poľnohospodárstve, kde nachádzalo obživu väčšina obyvateľov mesta a jeho okolia.
I keď mesto zaznamenalo rast remesiel / boli rozvinuté tkáčske, obuvnícke, mlynárske, kožušnícke , krajčírske a neskôr i kováčske, kolárske a zámočnícke remeslá/, ktoré prerástli do manufaktúr, priemyselná výroba sa začala vyvíjať pomaly. Hoci v 19. storočí bolo niekoľko pokusov o založenie priemyselných podnikov, ako napr. cukrovar, pivovar, výroba majoliky a kachieľ, mesto si naďalej zachovalo poľnohospodársky ráz.
Po vojne okrem opravy vojnou poškodených budov sa začali stavať podniky, najvýznamnejšími sa stali Továreň na chladničky / rok 1949 v 60 rokoch premenovaná na Calex/, Závody 29. augusta /1952/, Kovoplast, Nová teheľňa /1960/, Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky.
Od r. 1975 prebiehala dlhodobá výstavba sídlisk Žitava a Zlatňanka na Hviezdoslavovej ul.
V 90-tych rokoch sa v našom meste intenzívne buduje kanalizácia, mestské komunikácie, plynofikujú sa ďalšie ulice.
Najzávažnejšou investíciou v poslednom období bola rekonštrukcia Župnej ulice a Námestia Andreja Hlinku, ktoré skrášlia historické jadro.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
