Doklady o najstaršom osídlení Dubnice pochádzajú zo staršej doby kamennej. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia k nám prichádzajú prví Slovania.
V lokalite Kvášovec sa našlo sídlisko s obydlím datovaným keramikou do mladšieho slovanského, t. j. poveľkomoravského obdobia, v lokalite Húštikom (Veľký Kolačín) boli objavené dve sídliská slovanských predkov (doba veľkomoravská).
Najstaršia písomná zmienka o Dubnici je v listine hlásiacej sa do roku 1193, v ktorej sa spomína Dubnica ako majetok dedične užívaný bratmi Vratislavom a Piskinom. Ďalšia správa o Dubnici je z roku 1276, keď Samsom a Jakub, synovia Čepku (Vratslavovho syna) predali Dubnicu manželovi svojej sestry Oltumanovi. Listina je významná tým, že sa v nej spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi apoštolovi. Je len pomerne málo obcí, ktoré majú takto konkrétne už z 13. storočia doložené jestvovanie kostola a aj jeho patrocínium – zasvätenie.
Dokedy bola Dubnica zemianskou obcou, patriacou potomkom Oltumana, nevieme, azda na začiatku 15.storočia rodina vymrela, lebo v roku 1439 sa Dubnica už spomína ako majetok trenčianskeho hradného panstva a ostala ním až do konca feudalizmu.
Na konci 16.storočia prevzal zálohu trenčianskeho panstva (do ktorého patrila aj Dubnica) gróf Štefan Illesházy, za ktorý zaplatil Rudolfovi II. 201 065 toliarov.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
