SK SK
2 hodnotenia
Myjava je podľa počtu obyvateľov, rozlohy a hustoty osídlenia v poradí 61. mestom zo všetkých 138 slovenských miest a má zároveň 61 ulíc. Nachádza sa v západnej časti Trenčianskeho kraja, v oblasti Myjavskej pahorkatiny a je prirodzeným centrom kopaničiarskeho regiónu ležiacim medzi Horňáckom (ČR), Záhorím a Považím.

Mesto Myjava

Myjava je podľa počtu obyvateľov, rozlohy a hustoty osídlenia v poradí 61. mestom zo všetkých 138 slovenských miest a má zároveň 61 ulíc. Nachádza sa v západnej časti Trenčianskeho kraja, v oblasti Myjavskej pahorkatiny a je prirodzeným centrom kopaničiarskeho regiónu ležiacim medzi Horňáckom (ČR), Záhorím a Považím.

1937_ddtjwwc9t3.jpg

Myjava ako obec - dedina s poddanskými usadlosťami - bola podľa dostupných prameňov založená v roku 1586. Tento rok uviedol na pamätnej kamennej doske umiestnenej na súčasnom rímskokatolíckom kostole v Myjave, pôvodne evanjelickom chráme, v roku 1701 aj superintendent Daniel Krman ml. Majer Myawa sa však spomína už v roku 1436 ako príslušnosť Čachtického hradu a pod názvom Myjavka - Myjava sa zasa uvádza v roku 1502 v súpise brančského panstva a v listine kráľa Ferdinanda z roku 1547 ako prédium Mijawka. Jej časť - do roku 1980 samostatná obec - Turá Lúka vznikla v roku 1580 ako dedina Turopole, čo dokumentuje aj nápis na súčasnom turolúckom rímskokatolíckom kostole z roku 1610. Z uvedeného teda vyplýva, že oblasť dnešnej Myjavy striedavo patrila panstvám hradov Čachtice a Branč. Jej prvú kolonizačnú vlnu tvorili po bitke pri Moháči v roku 1526 pred Turkami utekajúci obyvatelia z vtedajších južných častí Slovenska, prišelci z Považia a slovenského Pomoravia a druhú vlnu, tzv. valašskú, tvorili zasa obyvatelia z Trenčianskej a Oravskej stolice. Súpis Nitrianskej stolice z roku 1589 uvádza, že na Myjave bolo v tom čase 99 domov, z ktorých sa mala platiť daň, v Turej Lúke bolo domov 108. Mali tu byť spísané všetky sedliacke a želiarske domy, ako aj ostatné domy, ak neboli stavané na spôsob zemianských kúrii a boli obývané. Okrem týchto súpisov je najstarším písomným dokladom o existencii dediny Myjava (Vagyocz et Myawa) donačná listina z roku 1603 vyhotovená pri príležitosti uvedenia Františka Nádašdyho - inak manžela známej "Krvavej grófky" Alžbety Báthoryovej - ostrihomskou kapitulou do držby Čachtického panstva. Nádašdy zároveň obhájil svoj nárok na držbu Myjavy v spore s Nyáryovcami z hradu Branč a po spomínanom roku 1603 sa už podobný problém medzi oboma susediacimi panstvami nevyskytol.


V 17. storočí došlo k deleniu majetku v rámci dedičstva medzi deti Františka Nádašdyho a Alžbety Báthoryovej. Od roku 1617 tak bola Myjava rozdelená na dve časti - na nádašdyovskú a drugethovskú. Z urbárov Čachtického panstva sa dozvedáme, že počet obyvateľov Myjavy v tom čase stále rástol. Z tohto obdobia stojí za zmienku udalosť z 25. novembra 1621, kedy sa kopaničiari museli brániť nemeckým a kozáckym vojskám vo veži kostola. Myjavčania sa totiž zapojili do Bethlenovho povstania a podnikli úspešný útok na oddiel poľských kozákov pri Rohatci. Pomsta na seba nenechala dlho čakať. Kozáci vedení krnovským kniežaťom pritiahli 24. novembra 1621 na Turú Lúku, kde prespali. Turolúčania tak stihli včas varovať Myjavčanov a tí sa rozhodli brániť. Samotný boj, pri ktorom padlo asi 80 Myjavčanov i samotné krnovské knieža, sa spomína aj v dobovej básni (piesni) Myjava a kozáci. Vojaci bitku vyhrali, kostol, faru a domy vypálili, Myjavu spustošili a odtiahli. Na obnovu zničených častí panstva, teda aj Myjavy, dostal Pavel Nádašdy v roku 1625 od svojej manželky Judity Révayovej 60 000 zlatých.
Obyvateľstvo Myjavy bolo v 17. storočí v podstate roľnícke, zaoberalo sa obrábaním pôdy a chovom dobytka, koní či oviec. Existujúce remeslá vtedy ešte neslúžili pre trh, ale najmä pre potreby domácich osídlencov. Napríklad v urbári z roku 1617 sa spomínajú ľudia venujúci sa kováčstvu, kolárstvu, obuvníctvu, mäsiarstvu, mlynárstvu, korytárstvu či tkáčstvu. V súpisoch z polovice 17. storočia je v Myjave uvedených 27 remeselníkov a prvý cech - kožušnícky (blanársky) - tu bol založený v roku 1676. V roku 1661 bolo v nádašdyovskej časti Myjavy 37 sedliakov (usadlostí), 62 starých a 33 nových želiarov, 36 želiarov bývajúcich v iných domoch a 13 rodín, ktoré nemali domy v dedine, ale bývali na kopaniciach. Z drugethovskej časti Myjavy sa porovnateľné dokumenty v rovnakom období nezachovali.

1937_hwwtwb466l.jpg

Búrlivé roky 17. storočia boli poznačené nielen povstaniami a bojmi, ale aj protireformačným úsilím a odoberaním kostolov evanjelikom. Nevyhla sa tomu ani Myjava. V roku 1643 prestúpil na katolícku vieru držiteľ Čachtického panstva František Nádašdy ml., ktorý si vzal za manželku dcéru palatína Mikuláša Esterházyho Annu Esterházyovú. V dôsledku toho došlo v Myjave k odchodu evanjelického a príchodu katolíckeho farára. Práve odoberanie kostolov bolo jednou z príčin povstania sedmohradského kniežaťa Juraja Rákocziho proti Habsburgovcom v roku 1644. No už o rok na to uzavreli cisár s Rákoczim mier a v roku 1646 bol vydaný ochranný list, ktorý prikazoval vrátiť myjavský kostol s farou a príslušnosťami späť evanjelickým veriacim. Situácia sa opäť začala meniť po nástupe nového panovníka Leopolda I., kedy katolícki feudáli začali ostrejšie vystupovať proti evanjelikom. Na príkaz Františka Nádašdyho ml. musel z Myjavy odísť Daniel Krman st., ktorí sa na krátko uchýlil na Turú Lúku a potom do Bobota v Trenčianskej stolici. Nádašdy mladší sa neskôr zaplietol do Wesselényiho sprisahania proti Habsburgovcom, za čo bol vo Viedni sťatý, ale pomery v Čachtickom panstve sa neuvoľnili a kostol už evanjelikom vrátený nebol. Práve naopak. Náboženská nesloboda pokračovala a z tohto obdobia je známa udalosť s názvom Turolúcka vzbura. Tá sa odohrala 14. júla 1672 v Turej Lúke, kedy sa Turolúčania a obyvatelia neďalekého Bukovca rozhodli brániť svoj kostol pred odobratím so zbraňou v ruke. Postavili sa na odpor sprievodu veľkovaradínskeho biskupa Juraja Bársonyho, ktorý na území ostrihomskej a nitrianskej diecézy vizitoval majetok všetkých cirkví a v boji zabili biskupovho brata, pronotára Jána Bársonyho a ďalších členov sprievodu zranili. Súd v tejto záležitosti zasadol 5. septembra 1672 v Sobotišti a jeho výsledkom bola poprava 12-tich evanjelikov na vrchu Hrajky v Turej Lúke, kde dnes nájdeme pamätník venovaný tejto udalosti. Náboženská intolerancia aj v ďalších rokoch vyvolala veľa nepokojov v kraji (Senická vzbura, vypálenie dedín vojskom Arnošta Strahemberga a chorvátskymi kompániami plukovníka Collalda, vyvraždenie katolíckych kňazov v Myjave, Turej Lúke a Brezovej a podobne) až napokon prerástla do Thökölyho povstania proti cisárovi. K náprave pomerov prišlo až po vydaní tolerančného patentu cisárom Jozefom II. 13. októbra 1781, na čo Myjavčania reagovali výstavbou nového kostola, ktorého základy boli položené 21. apríla 1784 a dokončený a vysvätený bol 8. novembra 1785. Veža - dnes známa aj ako Myjavská veža - bola k nemu pristavaná až v rokoch 1854 - 1856. Meria 67 metrov a kríž na jej vrchole je vysoký 7 metrov.

1937_24vx6847to.jpg

Vráťme sa však ešte do roku 1663, kedy vznikol ozbrojený konflikt medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou. Turecké vojská po svojom presune z Istanbulu k severnej strane Dunaja začali obliehať Nové Zámky a na pomoc im prišli Tatári z Krymu. Tí však podnikali aj výpady hlboko do územia dnešného Slovenska. 5. septembra 1663 tak po prvý raz prepadli aj Myjavu a Turú Lúku, ďalšie vpády nasledovali 16. septembra a 10. októbra toho istého roku. Daniel Krman ml. vo svojich spisoch uvádza, že Tatári vtedy z Myjavy odvliekli 707 ľudí a niektorých priamo v dedine postínali. Myjava bola po týchto udalostiach tak spustošená, že v jeseni 1663 nedokázala odviesť služobnosti svojim pánom.
Napriek všetkým nepriaznivým dejinným udalostiam počet obyvateľov Myjavy naďalej rástol a z celokrajinského uhorského súpisu obyvateľstva vykonanom v roku 1828 vyplýva, že v Myjave vtedy žilo 1625 hláv rodín a stálo tu 1103 domov, z ktorých sa platila daň. Bolo tu 88 sedliakov, 1319 želiarov, 153 podželiarov - želiarov bez domov, 82 remeselníkov a jeden obchodník. Z remeselníckych majstrov mala Myjava 35 pytlikárov, 21 mlynárov, 11 mäsiarov, jedného pekára, jedného debnára, štyroch kováčov, jedného gombikára, dvoch kožušníkov, po jednom majstrovi remesla stolárskeho, remenárskeho, krajčírskeho, garbiarskeho, klobučníckeho a jedného výrobcu borovičky. Myjavčania vtedy chovali 120 volov, 1442 kráv, 235 jalovíc a býčkov, 365 koní, 3064 oviec a 69 ošípaných.

1937_e9jw904uo8.jpg

Významným obdobím v dejinách Myjavy je národné obrodenie v 18. a 19. storočí a zvlášť potom udalosti meruôsmych rokov, ktorými sa "kopaničiarska metropola" významne zapísala do slovenskej histórie. Uhorsko ako také bolo od svojho počiatku mnohonárodnostným štátnym zriadením, no v 90-tych rokoch 18. storočia sa začala do popredia tlačiť vysoká šľachta s maďarským pôvodom. Tá presadila balík zákonov vo svoj prospech a napríklad zákon z rokov 1790 - 1791 zaviedol maďarčinu ako mimoriadny predmet do všetkých stredných a vyšších škôl v Uhorsku, čiže aj na území Slovenska. Pod vplyvom týchto politických ťahov začala získavať na význame národnostná otázka, keď viaceré národy pocítili potrebu sebaurčenia a začali sa hlásiť o svoje práva. Samozrejme, medzi nimi aj Slováci. Už v prvej generácii slovenských národných buditeľov nachádzame myjavského rodáka - rechtora, farára a novinára - Jána Vyskydenského, ďalej evanjelického farára Samuela Kolényho, učiteľa Pavla Jakuboviča, básnika Jána Trokana a ďalších. Život v národnostnom duchu sa začal v Myjave vzmáhať aj zásluhou Jozefa Miloslava Hurbana, kaplána v Brezovej pod Bradlom a farára v Hlbokom. A práve na fare v Hlbokom prišlo v roku 1843 k stretnutiu Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu, na ktorom sa rozhodli uzákoniť novú spisovnú slovenčinu založenú na stredoslovenskom nárečí a nazvanú tiež Štúrova slovenčina. Vznikla tak možnosť zjednotiť evanjelikov a katolíkov na základe nového spisovného jazyka a upevniť národnú jednotu. Výsledkom týchto snáh bolo vypracovanie Žiadostí slovenského národa - programu so 14. bodmi, ktorý bol predstavený 10. mája 1848 na celonárodnej porade v Liptovskom Mikuláši. Maďarská vláda následne zareagovala na vývoj situácie vydaním zatykača na Hurbana, Hodžu a Štúra, ktorým sa však podarilo ujsť na Moravu a do Čiech a 2. júna 1848 sa v Prahe zúčastnili na Slovanskom zjazde. A tu už treba hľadať zárodok Slovenskej národnej rady, ktorá sa oficiálne konštituovala 16. septembra 1848 vo Viedni. Politické záležitosti v nej mali na starosti Hurban, Hodža a Štúr, vojenské Bedřich Bloudek, František Zach a Janeček a dvomi tajomníkmi sa stali Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik.


Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Vlakom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 8.11.2018
Zdroj: Mesto Myjava

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok - streda:
08:00 - 11:30
12:00 - 16:00
štvrtok - piatok:
07:00 - 11:30
12:00 - 15:00


Kontakt

Telefón: +421 34 621 2251
Webová stránka: myjava.sk
Mesto Myjava
Mestský úrad Myjava
Nám. M. R. Štefánika 560/4
907 01  Myjava
Kraj: Trenčiansky
Okres: Myjava
Región: Stredné Považie
 48.752657, 17.565904

Lokalita Myjava

Mestský úrad Myjava
Nám. M. R. Štefánika 560/4
907 01  Myjava

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia