SK SK

Mesto Považská Bystrica

0 hodnotení
V meste Považská Bystrica žije viac ako 41 000 obyvateľov, z toho takmer 8 000 v mestských častiach. Tie vznikli pripojením sa pôvodne samostatných obcí Podmanín, Praznov, Zemiansky Kvášov, Považská Teplá, Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Milochov, Horný a Dolný Moštenec k mestu Považská Bystrica. Územie mesta o rozlohe 89,49 km2 sa rozprestiera v údolí Javorníkov, Strážovskej hornatiny a Bielych Karpát, cez ktoré preteká rieka Váh, čo vytvára krásnu prírodnú scenériu.

Mesto Považská Bystrica

V meste Považská Bystrica žije viac ako 41 000 obyvateľov, z toho takmer 8 000 v mestských častiach. Tie vznikli pripojením sa pôvodne samostatných obcí Podmanín, Praznov, Zemiansky Kvášov, Považská Teplá, Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Milochov, Horný a Dolný Moštenec k mestu Považská Bystrica. Územie mesta o rozlohe 89,49 km2 sa rozprestiera v údolí Javorníkov, Strážovskej hornatiny a Bielych Karpát, cez ktoré preteká rieka Váh, čo vytvára krásnu prírodnú scenériu.

1940_avutnblwmj.jpg

Pamiatky

Považský hrad

Ruiny Považského hradu vyčnievajú z vysokých brál na strmom kopci s nadmorskou výškou 497 m. Nazývali ho aj Bystrický hrad a patril medzi dôležité hrady na Považí. Za najväčšieho rozkvetu v ňom bývalo asi 400 ľudí.
Hrad má jedinečnú polohu. Cesta naň vedie popri kostole a jednom z dvoch kaštieľov v Považskom Podhradí. Je strmá a skalitá. Vstup do hradu okrem vežovej brány chránili dve bašty, časti silných múrov so strelnými otvormi, cez ktoré sa hradná posádka bránila pred nepriateľom. Spodné miestnosti vežovej brány slúžili ako skladisko pre muníciu. Bola tu vraj aj tajná brána, ktorou sa obyvatelia hradu stýkali s vonkajším svetom, keď počas nebezpečenstva vežová brána bola zamurovaná. Severným smerom vyčnieva štvorhranná veža. Pôvodne to bola väznica. Na východ od nej vidieť hlavnú bránu, tzv. hlásku, ešte dosť zachovanú, ktorou viedla i vozová cesta. Neďaleko bolo skladište pre delá. Tu bol i byt kastelánov. Predhradie obklopovala priekopa (nádržný jarok), ktorá slúžila na obranu počas vojny. Na juhozápadnej strane hradu vidieť zrúcaninu skupiny stavieb, ktoré slúžili ako byty. Prízemné miestnosti boli skladiskami, sýpkami, kuchyňami a komorami. Poschodia boli obývané. Hrad bol pôvodne trojposchodový. Ako stavebný materiál používali pieskovec a vápenec, ktoré sú v múroch viditeľné. Podľa neoverených správ bol hrad postavený v r. 1128, v písomných dokumentoch sa prvý raz nepriamo spomína až v roku 1316, v čase Matúša Čáka Trenčianskeho. Tento hrad bol pôvodne drevený.
Ako kráľovský majetok ho spravovali kráľovskí kasteláni. Po Matúšovi Čákovi, ktorý sa ho zmocnil násilím, bol jeho prvým známym držiteľom krajinský sudca Alexander Héderváry. Spolu so svojím synom Mikulášom sídlili na hrade v rokoch 1325 – 1354. Od r. 1354 hrad už patril Pavlovi Ugalimu, pronotárovi a kancelárovi bývalého krajinského sudcu. Koncom 14. storočia panovník Žigmund dal hrad do držby na niekoľko rokov veľmožovi poľského pôvodu Sudivojovi z Ostrorogu, haličskému palatínovi.
V rokoch 1400 – 1424 ho vystriedali Ctibor z Beckova a jeho syn. V 15. storočí sa hrad ako kráľovský dar dostal do súkromného vlastníctva rodu Podmanických. Kráľ Matej Korvín, len čo nastúpil na trón, odmenil Ladislava Podmanického za jeho služby tým, že jemu a jeho potomkom daroval r. 1458 hrad aj s priľahlým panstvom.
Po moháčskej bitke nastali v Uhorsku zložité pomery. Časť šľachty si za panovníka zvolila Jána Zápoľského, druhá bola za Ferdinanda Habsburského. Existencia dvoch korunovaných panovníkov v krajine mala zhubné následky. Ďalší potomkovia rodu Podmanických Ján a Rafael, ktorí boli prívržencami Jána Zápoľského, väčšiu časť majetkov získali lúpežami. Roku 1545 zomrel Ján Podmanický. Dedičom jeho majetku sa stal Rafael na dobu 13 rokov, pretože zomrel v roku 1558. Rafaelovou smrťou sa skončilo 120-ročné panovanie Podmanickovcov. Po ich vymretí hrad a panstvo predala kráľovská komora r. 1560 Gašparovi Šerédymu a jeho manželke Anne Méreyovej za 53 000 zlatých. Gašpar Serédi zomrel v r. 1563, a to bez potomkov. Vdova Anna Méreyová sa vydala r. 1571 za Ondreja Balašu.
Hrad zastrešený šindľami patril medzi najväčšie dobre opevnené stavby tohto druhu. V čase jeho slávy sa sem privádzala voda podzemnými drevenými potrubiami zo studničky zvanej Sklepitá. O tom svedčilo rozprávanie najstarších občanov obce, ktorých rodičia ešte r. 1912 našli časti takého potrubia. Druhá polovica 17. storočia priniesla hradu búrlivé časy. Definitívny koniec jeho slávy urobili cisárske vojská r. 1698, keď hrad zbúrali a zapálili. V spomienkach starších obyvateľov Podhradia sa zachovalo rozprávanie ich predkov, ktorí spomínali, ako vtedajší obyvatelia sledovali horiaci hrad.

1940_ui0yv2wawo.jpg

Kaštieľ v Orlovom

Počiatky histórie Orlovského kaštieľa sú úzko späté s dejinami Považskobystrického hradu. V roku 1612 dal syn Andreja Balašu, Žigmund postaviť v obci Orlové na terase za riekou Váh kaštieľ v renesančnom slohu. V roku 1616 vyhorel. V roku 1733 bol prestavaný v barokovom slohu a rozšírený. Arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou s barokovými prvkami. Súčasťou interiéru je kaštieľna kaplnka sv. Jána Nepomuckého umiestnená dodnes v ľavom krídle, kde sa konajú pravidelné bohoslužby. Kaštieľ bol sprístupnený verejnosti 1. 5. 1984.


1940_v3zwtsc49x.jpg

Kaštieľ v Jasenici

Pôvodne renesančný kaštieľ v Jasenici dal v roku 1618 postaviť Daniel Szunyogh. Dokumentuje to aj dodnes zachovaný latinský nápis umiestnený nad hlavným portálom do kaštieľa.
Dvojpodlažná budova kaštieľa s dvojtraktovou dispozíciou na pôdoryse tvaru L, s ústredným dvojramenným schodišťom bola koncom 18. stor. zbarokizovaná a ďalej upravovaná v 19. a 20. stor. Renesančné valené klenby s lunetami nachádzajúce sa v miestnostiach a trámové stropy na poschodí boli čiastočne vymenené za rovné. Sunyoghovci patrili k popredným zemianskym rodom v Uhorsku. Pochádzali z Abovskej župy. Potom, čo Abovský podžupan Mikuláš Szunyogh (1390 - 1394) získal v roku 1394 obec Jasenica v Trenčianskej župe, postupne sa do trenčianskej oblasti prisťahovali aj jeho potomkovia a začali si písať prídomok ... z Jasenice. Po roku 1460 sa stali držiteľmi Budatína. Mikulášovi vnuci Bartolomej a Gašpar, žijúci v 15. stor., založili dve základné vetvy rodu. Bartolomej zostal bývať v Jasenici a jeho potomkovia vytvorili zemiansku (jasenickú) líniu rodu. Podľa súpisu z roku 1646/47 do nej patrili Erazmus a Michal Szunyoghovci. Obaja boli majetnými šľachticmi z horného okresu Trenčianskej stolice. Je pravdepodobné, že príslušníci tohto rodu žili v Jasenici a Malej Divinke ešte aj v 19. stor. Zo zemianskej línie vynikli Daniel, (v rokoch 1614 - 1623 trenčiansky slúžny), Michal (v rovnakej funkcii v roku 1783) a Pavol, (v roku 1693 farár obce Trstice v Bratislavskej stolici). Druhú (budatínsku) líniu rodu založil Gašpar Szunyogh, ktorý si zobral za manželku vdovu po Rafaelovi z Hatného a vyženil časť budatínskeho panstva. Väčšiny panstva sa zmocnil donáciou z roku 1487 od kráľa Mateja Korvína. Gašparovi vnuci Ján a Juraj rozdelili túto líniu rodu na dve podvetvy. Obaja boli v roku l588 povýšení do barónskeho stavu.
Z hľadiska záchrany kultúrneho dedičstva a aj spoločenskej potreby sa v rokoch 1986 - 1990 plánovala obnova renesančného kaštieľa v Jasenici. Po ukončení rekonštrukčných prác mal slúžiť Vlastivednému múzeu v Považskej Bystrici na zriadenie odborného prírodovedného pracoviska a prírodovednej expozície. Žiaľ, k tomu nedošlo, a tak potreba jeho záchrany zostala opäť na niekoľko rokov nevyriešená.
K celkovej obnove objektu kaštieľa sa pristúpilo až v roku 2003, o čo sa zaslúžil Obecný úrad v Jasenici. Obnovený kaštieľ bol verejnosti sprístupnený dňa 4. septembra 2005.
V novozrekonštruovanom kaštieli je v súčasnosti umiestnené detašované prírodovedné pracovisko a expozičné a výstavné priestory Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Múzeum v nich vymedzilo prírodovednú expozíciu, ktorej ťažiskom je zoologická expozícia dokumentujúca faunu považskobystrického regiónu. V prípravnom štádiu je expozícia geológie a botaniky. Okrem toho v interiéri kaštieľa sú umiestnené dve dlhodobé výstavy "Regionálna umelecká výroba" a historická výstava "Taká bola Považská Bystrica". V ostatných priestoroch uskutočňuje múzeum plánované výstavy prírodovedného, historického, ako aj umeleckého charakteru a k nim sa viažuce tradičné kultúrno-spoločenské podujatia určené pre širokú verejnosť.


ĎALŠIE PAMIATKY V OKOLÍ MESTA
Pamätná izba Petra Jilemnického - škola Kostolec
V bývalej škole, v údolí pod obcou Kostolec, učil v rokoch 1932 - 1936 spisovateľ Peter Jilemnický. Na pamiatku pobytu P. Jilemnického v Kostolci poriadajú turisti z Považskej Teplej každoročne v apríli turistický pochod "Jilemnického jarná 25 - ka". Tento pochod je zapísaný aj v medzinárodnom turistickom kalendári IVV.

Zrubová zvonica v Briestennom
V Strážovských vrchoch, na peknej cykloturistickej trase, v podhorskej obci Briestenné /20 km od Považskej Bystrice/ sa nachádzajú významné zvyšky svetskej zrubovej architektúry. Pozoruhodná je najmä zrubová zvonica z 19. storočia, ktorá je zaradená i do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Súľovský hrad
Známejším pojmom ako Súľovský hrad /15. storočie/ sú určite Súľovské skaly, medzi ktorými sú v skalnom meste jeho zrúcaniny. Na ťažšie prístupnom mieste sú už len posledné stopy stredovekej stavby. Hrad vzhľadom na svoju ťažko prístupnú polohu /567 m nad morom/ nemohol mať závažnejšiu obrannú úlohu a skôr sa uplatnil ako článok v signalizačnej sústave.

Hrad Lednica
Obranný hrad z 13. storočia, dnes ruina, je najneprístupnejším hradom na Slovensku. Náročný výstup, pekný výhľad na krajinu.

Hrad Vršatec
Nad obcou Vršatské Podhradie sa nachádza ruina hradu Vršatec z 13. storočia. Je najvyššie položeným hradom na vápencovom brale na Slovensku. Dnes asfaltová cesta z obce umožňuje pohodlný prístup takmer k hradu. Spomedzi ruín sa otvára nádherný výhľad na celé Vážske podolie, Strážovské vrchy a Veľkú Fatru.

Kaštieľ v Klobušiciach
V obci Klobušice /neďaleko Ilavy/ je klasicistický kaštieľ z obdobia okolo roku 1840. Spred neho je pekný výhľad na skupinu skál Vršatca západnej časti Ilavskej kotliny, na východ od kaštieľa je zachovaný anglický park prístupný priamo z hlavnej cesty. V súčasnosti tu sídli Slovenské národné múzeum v Bratislave.

Hrad Košeca
Na skalnatom kopci medzi Veľkým a Malým Košeckým Podhradím sa nachádzajú pozostatky Košeckého hradu z 13. storočia. K už len nepatrným zvyškom hradu vedie z obce značkovaný chodník. Je tu krásny výhľad na Vápeč a Strážovské vrchy.

Ilavský hrad
Vznikol pravdepodobne v 12. storočí na vyvýšenej vážskej terase, kde sa dnes rozkladá mesto Ilava. Hradný areál bol niekoľkokrát prebudovaný a slúžil ako hrad, kostol, kláštor, krajinárska trestnica. Bývalý kláštorný, neskôr farský kostol slúži dodnes svojmu účelu, hradný komplex slúži ako nápravnovýchovné zariadenie.

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Vlakom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí, Platené parkovanie v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 9.11.2018

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok:
07:00 - 12:00
12:30 - 15:30
utorok:
12:30 - 15:30
streda:
07:30 - 12:00
12:30 - 18:00
štvrtok:
12:30 - 15:30
piatok:
07:30 - 12:00
Zobraziť viac

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok:
07:00 - 12:00
12:30 - 15:30
utorok:
12:30 - 15:30
streda:
07:30 - 12:00
12:30 - 18:00
štvrtok:
12:30 - 15:30
piatok:
07:30 - 12:00


Kontakt

Telefón: +421 42 430 5112
Webová stránka: povazska-bystrica.sk
Mesto Považská Bystrica
Mestský úrad Považská Bystrica
Centrum 2/3
017 01  Považská Bystrica
Kraj: Trenčiansky
Okres: Považská Bystrica
Región: Horné Považie
 49.116135, 18.447383

Lokalita Považská Bystrica

Mestský úrad Považská Bystrica
Centrum 2/3
017 01  Považská Bystrica

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia