SK SK
0 hodnotení
Bojnice dostali štatút mesta v roku 1966 a k jeho postaveniu významného strediska Slovenska z hľadiska kúpeľníctva a cestovného ruchu prispievajú nielen prírodné danosti a zaujímavé pamätihodnosti, ale i množstvo kultúrnych, športových a turistických aktivít.

Mesto Bojnice

Bojnice dostali štatút mesta v roku 1966 a k jeho postaveniu významného strediska Slovenska z hľadiska kúpeľníctva a cestovného ruchu prispievajú nielen prírodné danosti a zaujímavé pamätihodnosti, ale i množstvo kultúrnych, športových a turistických aktivít.

1941_0p8z234z02.jpg

Z dejín Bojníc

Oblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom v horninách a skamenelinách.

V prehistorickom období na miestach dnešných rozľahlých lúk, polí a lesov šumelo teplé slnečnými lúčmi prehriate paleogénne more, v ktorom pulzoval rušný život rozmanitých vodných organizmov. Pestrosť pradávneho života na dnešnom teritóriu Bojníc dokladajú skamenené časti významných živočíšnych skupín napr. koralov pripomínajúcich kamenné kvety, rebrovitých lastúrnikov či vežičkovitých ulitníkov. Dominantnými živočíchmi treťohorného mora boli dierkavce – numulity, majúce tvar mincí rozmanitých veľkostí, ktoré sa v okolí mesta nachádzajú najčastejšie. Nálezmi týchto fosílií, starých 66 miliónov rokov sa Bojnice radia ku klasickým paleontologickým lokalitám Slovenska, dobre známym aj za hranicami našej vlasti.

Ďalšie kamenné stopy života vedú do štvrtohôr – geologickej súčasnosti. V ére, ktorá sa začala pred 1,7 miliónmi rokov, sa odohralo mnoho významných zmien. Najdôležitejšími boli výrazné ochladenie a objavenie sa človeka. Nálezy skamenených kostrových častí mamutov, nosorožcov, medveďov, ale i koní, jeleňov a ď. z okolia Bojníc dokladujú, že v chladnom stepnom prostredí si veľmi rýchlo našli svoje miesto veľké cicavce. V štvrtohornom období sa z teplých prameňov vyvierajúcich v bojnickej oblasti tvorili hrubé vrstvy sladkovodného vápenca – travertínu, na ktorých dnes leží mesto.

Bojnice patria medzi lokality s najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Podľa súčasného stavu poznania sa prví ľudia v meste usadili už v rissko – würmskej medziľadovej dobe (asi pred 100 000 rokmi) na mieste dnešného zámku.
Neskoršie osídlenie poznáme z okolia Prepoštskej jaskyne. Paleolitický človek po sebe zanechal množstvo kamenných pracovných nástrojov – driapadlá, škrabadlá, vrtáky, hroty a množstvo úštepov z výroby.
Na stredopaleolitické osídlenie priamo nenadväzovali žiadne kultúrne skupiny. Nejasné sú stopy po neolitickom osídlení a dobe bronzovej. Halštatské osídlenie zanechalo svoje stopy na mieste bojnického starého mesta. Zrejme už ľud púchovskej kultúry na hradnej kope postavil hradisko, ktoré si neskôr prispôsobili Slovania. Okrem bežných nálezov slovanskej keramiky a železných predmetov bojnické artefakty dokladajú aj dechtárstvo. Zo strážnej osady sa v polovici 9. storočia Bojnice rozvinuli na hradné špánstvo - centrum vojenskej obrany občín, administratívneho, obchodného, výrobného i náboženského života.

Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz...“, čím sa hrad stal najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku 1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.

Rozvoju Bojníc napomohlo získanie privilégií. Výsady mesta Bojniciam udelil kráľ Ľudovít I. v roku 1366. Okrem mestských slobôd potvrdil právo na jatku, mlyn, kúpele a neskôr i jarmočné právo. Výsady prispeli k rozvoju remesiel i obchodu, posilnil sa význam Bojníc v hospodárskom a politickom živote. Regálie získané v priebehu 14. – 18. storočia korigovali počas histórie šľachtici, vlastniaci bojnické panstvo. Podľa ich priazne či nežičlivosti mesto prosperovalo alebo upadalo.

V dejinách Bojníc mal dôležitú úlohu aj náboženský život. Cirkevné dejiny sa začali postavením kostola a vytvorením hradskej fary najneskôr v 12. storočí. Po založení nových fár v okolí mesta v 14. storočí sa o posilnenie postavenia bojnickej fary postarali Nofriovci. V období reformácie, v 16. a 17. storočí, po zvolaní Žilinskej synody sa od roku 1610 až do roku 1638 stali Bojnice sídlom superintendencie. Po získaní panstva sa rod Pálfiovcov snažil o rekatolizáciu obyvateľov. Ako spolupracovníkov si prizval zástupcov reholí - jezuitov a po nich piaristov.

Vojenské konflikty v 16. a 17. storočí priniesli Bojničanom mnoho utrpenia. Hrozba tureckého nebezpečenstva a stavovské vojny vyžadovali obohnať mesto hradbami kvôli jeho lepšej ochrane. Opevňovacie práce Bojníc začali za Turzovcov a pokračovali za Pálfiovcov, ktorí namiesto drevených palisád v roku 1663 vybudovali systém kamennej fortifikácie.
Dekadentné vplyvy a pustošenia boli len jednou stránkou života mesta. V etapách ekonomickej progresie sa rozširovalo poľnohospodárstvo a dôležitým bol nárast remeselnej výroby a rozmach obchodu. K ich oživeniu došlo v 17. storočí, keď hornou Nitrou viedla poštová i obchodná cesta z Viedne cez Krakov až do Sedmohradska. Bojnice boli od roku 1613 až do roku 1823 jednou z poštových staníc. Na bojnické trhy so soľou, železom a drahými kovmi prichádzali obchodníci z Viedne, Moravy a Sliezska. Povestný bol aj obchod so šafranom. Na žiadosť Pavla Pálfiho potvrdil cisár Ferdinand III. Bojniciam v roku 1647 nové výsady a poriadky. K hlavným dôchodkom mesta patril výčap piva v zimných mesiacoch. Obmedzilo sa však užívacie pravo lesa.

S rozmachom hospodárstva sa organizoval cechový systém v meste. Prvý cech utvorili ševci v roku 1653. V meste pôsobili aj iní remeselníci – murári, čižmári, krajčíri, tkáči, farbiari, kožušníci, debnári a ď. Bojnice sa rozvojom remeselnej výroby zaradili k popredným mestečkám Nitrianskej župy, na čele s voleným richtárom a 12 senátormi. Pri mestskej rade bol stály notár. Mesto malo hajdúcha a na námestí stál pranier, dereš a mestská väznica.

Neskorší úpadok mesta a zaostávanie vo vývine súviselo s poklesom úrovne remeselnej výroby i počtom remeselníkov po narastaní manufaktúr, čo pretrvávalo aj po zrušení poddanstva v roku 1848. Bojnice zostali hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom hornej Nitry i sídlom okresu do roku 1872.

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 9.11.2018
Zdroj: Mesto Bojnice

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok - utorok:
07:00 - 12:00
12:30 - 15:00
streda:
08:00 - 12:00
12:30 - 17:00
štvrtok:
07:00 - 12:00
12:30 - 15:00
piatok:
07:00 - 12:00
12:30 - 14:00
Zobraziť viac

Otváracie hodiny

Počasie

pondelok - utorok:
07:00 - 12:00
12:30 - 15:00
streda:
08:00 - 12:00
12:30 - 17:00
štvrtok:
07:00 - 12:00
12:30 - 15:00
piatok:
07:00 - 12:00
12:30 - 14:00


Kontakt

Telefón: +421 46 512 1601
Webová stránka: bojnice.sk
Mesto Bojnice
Mestský úrad Bojnice
Sládkovičova 176/1
972 01  Bojnice
Kraj: Trenčiansky
Okres: Prievidza
Región: Ponitrie
 48.779465, 18.583122

Lokalita Bojnice

Mestský úrad Bojnice
Sládkovičova 176/1
972 01  Bojnice

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia