Mesto Banská Štiavnica bolo už od pradávna späté s baníctvom, baňami a mnohými bohatými náleziskami drahých kovov. Nikto si už poriadne nepamätal kedy to všetko presne začalo, ale o jašteričkách, čo dali Banskej Štiavnici do vienka jej bohatstvo a nehynúcu slávu si povrávali už malé deti a ukazovali na mestský erb, kde sa na slnku skveli dve, jedna zlatá a druhá strieborná. „Vraj to bol ten pastier, čo ich prvý uvidel hore na stráni blyšťať sa vari viac ako slnko na oblohe", takto už od nepamäti rozprávali na dobrú noc matky svojim deťom Povesť o štiavnických jašteričkách.
Tá udalosť, čo načisto zmenila život kraja pod Sitnom, sa vraj stala dávno, veľmi dávno, keď tento kraj pokrývali zväčša len husté lesy, medzi nimi sa skrývali neveľké lúky a len kde-tu stúpal k oblohe dym zabudnutej osady. Všade naokolo vládol pokoj nedotknutej krajiny. Práve uprostred takej žil pastier Ján. Jedného dňa opäť vyhnal stádo na pašu. Cestou vytiahol zo záhrenia píšťalku a začal šikovnými prstami preberať. A keď už bol vysoko na stráni a ďaleko od svojej rodnej osady, zastavil sa obzerajúc si čarokrásnu krajinu. Tešil sa aký je príjemný slnečný deň a jeho hra prilákala aj malých obyvateľov lesa. Sadol si na skalu a prizerá sa zvieratkám. Keď tu zrazu, čo nevidí, na veľkej skale obďaleč vyhrievajú sa na slnku jašteričky. Ale aké prečudesné, také ešte nikdy predtým nevidel. Dve z nich žiarili akýmsi zvláštnym svetlom, akoby boli zo striebra, či zlata ukované. Čuduje sa Ján a chce si ich bližšie obzrieť, no oni šup, schovali sa pod skalu. Ej, balvan to bol veľký, ale zvedavosť pastierovi nedala pokoja, a tak ho po hodnej chvíli horko-ťažko odvalil. Ani nevedel ako dobre urobil, pretože to čo uvidel pod skalou zmenilo históriu tohto kraja. Hruda zlata obrovská ako klobúk tíško sa schovávala pod balvanom. Pastier si ide oči vyočiť, štípe sa do líca, kope do členka, či sa mu to zdá a či sníva. Veru nie, nezdá, jašteričky sa museli u ňu ošuchnúť a tak sa zlatom poprášiť, pomyslí si Ján. Bolo, že to veselosti v pastierovej duši a už sa nevedel dočkať chvíle ako svoju príhodu všetkým naokolo rozpovie.
Chýr o jeho náleze sa šíril rýchlosťou vetra a tak sa začali zo všetkých strán ľudia zbiehať. Zaryli sa do zeme, vykopali šachty, neskôr pri nich vznikli celé bane a osady. Postavili krásne domy, kostoly, školy a dali vznik mestu, učupenému v doline, no bohatému a slávnemu, mestu čo nesie svoje hrdé meno Banská Štiavnica.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
