Obec medzi Banskou Bystricou a Zvolenom sa môže pochváliť niekoľkými zaujímavosťami. Okrem iného tým, že ju navštívil československý prezident Ludvík Svoboda, pápež Ján Pavol II. a princ Charles.
Obec medzi Banskou Bystricou a Zvolenom sa môže pochváliť niekoľkými zaujímavosťami. Okrem iného tým, že ju navštívil československý prezident Ludvík Svoboda, pápež Ján Pavol II. a princ Charles.
Ten posledný si obul „gumáky“ a pozrel si výnimočnú národnú prírodnú rezerváciu Badínsky prales. Obec má ale oveľa viac rarít. Leží napríklad na podzemnom jazere, je v nej zrážkový tieň a magnetická anomália a tiež dva významné minerálne pramene. Badín prežil ťažké časy najmä v 16. storočí, keď ho vypálili a vyrabovali Turci a Tatári. Zachovali sa tu však stavby z predchádzajúceho obdobia, najmä gotický kostol z roku 1397 s o 250 rokov mladším renesančným opevnením. A ešte oveľa staršia, historicky vôbec prvá objavená pec na tavenie medenej rudy v časti Hrádok. V 18. storočí tu zas pestovali vína pre viedenský dvor a počas prvej ČSR tu bol prvý štátny žrebčín. K Badínu mali vždy blízko aj národovci. Andrej Sládkovič sem chodieval pravidelne, A. H. Krčméry, kňaz a publicista, je tu dokonca pochovaný. Operný spevák Ondrej Malachovský sa tu pre zmenu narodil. Známy Kňazský seminár sv. Františka Xaverského bol prvým biskupským seminárom na Slovensku a návštevou ho poctil aj pápež Ján Pavol II. V chotári obce je dosť veľká časť známeho medzinárodného letiska Sliač, ktoré zohralo pod názvom Tri duby významnú rolu počas SNP. A vojenskú históriu ešte staršieho dáta pripomína pamätné miesto pamätníka padlým legionárom z roku 1935.
Dnes je Badín obcou, kde sa radi sťahujú Banskobystričania, ale aj obyvatelia z blízkych obcí. Aj preto stále rastie a rozvíja sa. Je tu všetko, čo potrebujú ľudia k životu vrátane základnej a materskej školy, ambulancií, ihrísk a tenisového kurtu. Blízkosť rýchlostnej cesty R1, ktorá spojila Banskú Bystricu oveľa rýchlejšie s Bratislavou, ešte viac pomohla rozvoju Badína.