Prvú písomnú správu o obci Bajany poznáme v listine z roku 1361 ohľadne zaberania dediny Vysoká, ktorej majetok susedil s chotárom Bojan. Z obsahu listiny vyplýva, že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1361 a patrili k nemu územné majetky v ustálenom rozsahu. Vyvinutá obec, ktorá patrila panstvu hradu Nevické - Užhorod, sa spomína v roku 1370 .
Obec Bajany leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale pri ľavom brehu rieky Uh v nadmorskej výške okolo 107 m. Susedí s obcami Lekárovce, Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom a Maťovské Vojkovce. Do polovice 20. storočia mala obec trvalý názov Bajánháza, Bajánház, odvtedy Bajany .
Pôvod dediny možno zistiť jazykovedným výkladom názvu Bajánháza, ktorý sa používal v úradnom maďarskom prostredí od 14. storočia. Časť - haza svedčí, že išlo o zemiansku osadu, pričom meno Bajan, či Bojan dosvedčuje, že zeman bol slovenského pôvodu. Doslovný preklad názvu dediny môže byť Bajanov domov.
Vznik osady zeman Bojana predpokladáme v 13. , prípadne v prvej polovici 14. storočia. Vznikla na majetku starších Mirkoviec. Nepochybne to dosvedčuje jej ojedinelý názov z roku 1439, zložený z názvu v zmysle Malé Mirkovce v stotožňujúcom vzťahu s názvom Bojan. Dedina a priľahlý územný majetok patril v 14. a 16. storočí zemanom, ktorí tam bývali a názov dediny používali v prídomku.
V 14. storočí na území našej dediny zaiste hospodárili aj sedliacke domácnosti, ktoré neskôr schudobneli, alebo sa odsťahovali. V 15. a 16. storočí tu už sedliakov nebolo. Pozemky zabrali zemania a pri ich obhospodarovaní im pomáhali miestni želiari. V r. 1599 stálo v sídlisku 4 až 5 obývaných poddanských /želiarskych/ domov a pravdepodobne aj jedna - dve kúrie zemanov.
Na prelome 16. a 17. storočia bola Bajanhaza malou dedinou s chudobným poddanským a zemianskym obyvateľstvom. Zemania tu bývali aj v 17. a 18. storočí. Pozoruhodné je, že v roku 1715 tu hospodárilo 8 sedliackych domácností, avšak v roku 1720 v osade nebola nijaká poddanská domácnosť. V roku 1828 bolo v obci 59 domov a 424 obyvateľov .
V 19. storočí vlastnili tunajšie majetky KOROSKÉNYIOVCI a BERZEVICZYOVCI. Majiteľom pozemkov od terajšieho čísla domu 26 po číslo domu 31 bol zeman Koroskényi, ktorý vlastnil dva hony v našom chotári a zaoberal sa poľnohospodárstvom a chovom hovädzieho dobytka .
Z tohoto obdobia sa až do dnešných čias zachoval kaštieľ, ktorý patril rodine Berzeviczyovcov. Dnes je majetkom rodiny Ujlakiovcov. Na dvore kaštieľa, ako nemý svedok čias minulých, rastie 110 - ročná lipa, ktorá je zákonom chránená. Na pozemku kaštieľa býval pred Berzeviczyovcami zeman Tabódy Pál, pôvodný majiteľ usadlosti. Môžeme spomenúť aj mená ďalších zemanov, vlastniacich majetky v našom chotári:
Košut Tamáš, Orosová Rozália, Bernát Žigmond, Danč Ištván, Felfoldy Daniel . Vlastníkmi pôdy boli zo sedliakov iba Pihulič Gyorgy a Hudák Ján,obyvatelia obce Bajany. Neskôr sídliskovo oživili dedinu noví usadlíci a nepochybne z iniciatívy zemanov postavili drevený kalvínsky kostol . Vtedy už bola Bajanhaza maďarskou dedinou s maďarským i rusínskym názvom.
Vtedajší obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a tkáčstvom. Aj na pečatidle zo začiatku 19. storočia je v strede pečatného poľa vyrytý po pažiti kráčajúci kôň. Tento symbol nepriamo a predsa mnohovravne poukazuje na miestne poľnohospodárstvo. Obec ním vyjadruje, že na poľnohospodárske práce využíva kone a nie bežnejší rožný statok.
Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. V rokoch 1939 - 1944 bola obec pripojená k Maďarsku.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky