Dejiny
Prvá historická zmienka o Batizovciach pochádza z polovice 13. storočia, keď sa tu nachádzalo pôvodné keltské sídlo. V roku 1264 založil obec na zákupnom práve komes Batiz (Botiz), syn Marka z Markušoviec, ktorému daroval uhorský kráľ Belo IV. les Chetene. Roku 1279 Batiz poveril dedičných richtárov Gotšalka z Matejoviec a Frolinga z Veľkej, aby tento les vyklčovali a osídlili. Obyvatelia obce mohli používať výsady ako iné obce, mohli voliť richtára, farára a pod. Možno však povedať, že Batiz nebol zakladateľom obce, ale len obnoviteľom staršej obce Cetina z poveľkomoravského obdobia, ležiacej na dôležitej ceste z Veľkej do Lučivnej. Obec neskôr patrila Mariášiovcom. Tí dali postaviť renesančný kaštieľ v 16. storočí, a prestavili ho v 18. storočí. Barokový kaštieľ postavili Mariášiovci v roku 1756.
Cez obec tečie Batizovský potok, ktorý sa tiahne medzi dvoma rovnobežne ležiacimi ulicami. Domy boli stavané pri ceste, vzadu s dvorom a hospodárskymi budovami. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, lesnými prácami, pálením uhlia, chytaním pstruhov, hrnčiarstvom, výrobou maľovaných truhiel a tkaním ľanového plátna. Roku 1794 tu postavili plátenícke bielidlo. Batizovské plátno bolo veľmi kvalitné a známe v širokom okolí.