Obec je vzdialená približne 10 km od Trnavy, cesta autobusom do Trnavy trvá 10 minút. Vzdialenosť centra Bratislavy od Opoja predstavuje 50 km a po diaľnici trvá cesta približne 30 minút.
Chotár obce Opoj sa rozprestiera na úrodnej Podunajskej nížine. Väčšia časť katastrálneho územia sa nachádza na Trnavskej tabuli, ktorá je z geomorfologického hľadiska súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Administratívne obec Opoj patrí do okresu Trnava.
Obec je vzdialená približne 10 km od Trnavy, cesta autobusom do Trnavy trvá 10 minút. Vzdialenosť centra Bratislavy od Opoja predstavuje 50 km a po diaľnici trvá cesta približne 30 minút.
Chotár obce Opoj sa rozprestiera na úrodnej Podunajskej nížine. Väčšia časť katastrálneho územia sa nachádza na Trnavskej tabuli, ktorá je z geomorfologického hľadiska súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Administratívne obec Opoj patrí do okresu Trnava.
V obci je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1775.
Okolie obce Opoj bolo v praveku vďaka všadeprítomnej vode vhodným miestom na osídlenie. Najstaršími pozostatkami ľudskej aktivity v okolí Opoja sú nálezy zo staršej doby kamennej, z obdobia približne 38 000 rokov. Priamo z katastrálneho územia Opoja pochádzajú prvé nálezy až z mladšej doby kamennej, vymedzenej rokmi 5000 až 3300 rokov pred Kristom. Od roku 550 po Kristovi prenikli na toto územie prví Slovania. V roku 833 vznikol spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva nový štátny útvar Veľká Morava. Tento útvar je mimoriadne dôležitý aj pre poznanie histórie okolia Opoja, pretože práve v tomto období založili Slovania pri Dudváhu veľké nížinné hradisko. Prvá dosiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča, sa spomína “terra Opoy” ako vlastníctvo Bratislavského hradu.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
