Imeľ leží na Podunajskej nížine medzi riekami Nitra a Žitava desať kilometrov južne od Nových Zámkov a dvadsať kilometrov na sever od Komárna. Západnú časť chotára tvoria mokré lúky, ktoré sú vynikajúcim biotopom močiarneho vtáctva, ako je napríklad chránená krakľa belasá. Východná časť je, naopak, pokrytá pieskomilnou vegetáciou s významnými hniezdiskami stepných vtákov, medzi ktorými možno nájsť i krásne sfarbeného včelárika zlatého. Za zakladateľov obce sú považovaní potomkovia kabarsko-maďarských bojových zväzov, ktorí v desiatom storočí postupne opúšťali kočovný spôsob života a začali sa venovať poľnohospodárstvu. Samotný názov obce sa odvodzuje od kabarského výrazu „inäl“, označujúceho významnú osobu. Dejiny obce poznamenala viac ako storočná turecká nadvláda. Pri prvom sčítaní obyvateľstva Uhorska v druhej polovici osemnásteho storočia mal Imeľ 129 domov a žilo v ňom 867 obyvateľov. Bol tu zriadený panský bitúnok, kováčska dielňa i krčma. Ďalší významný rozvoj zaznamenala obec v medzivojnovom období. Obyvateľstvo sa zaoberalo pestovaním tabaku, hrozna, ovocia, poľných plodín a chovom hospodárskych zvierat. Nové dejiny začala obec písať po 2. svetovej vojne.