Archeológovia zistili, že ľudia na území dnešného Svodína žili už v kamennej dobe. Ide o nálezy také dôležité, že Svodín sa stal náleziskom svetového významu a okolie zaniknutého Kostola sv. Michala národnou kultúrnou pamiatkou.
Archeológovia zistili, že ľudia na území dnešného Svodína žili už v kamennej dobe. Ide o nálezy také dôležité, že Svodín sa stal náleziskom svetového významu a okolie zaniknutého Kostola sv. Michala národnou kultúrnou pamiatkou.
Napríklad veľmi známy rondel – kruhová stavba – sa nachádza vo Svodíne. Novšie dejiny registrujú obec pod názvom Scheuden v roku 1156. O necelých sto rokov neskôr sa Nemecký a Maďarský Svodín spojili do jednej obce. Európskym diplomom titulovaná obec sa nachádza v malebnom zákutí južného Slovenska na západ od dolného toku rieky Hron a na sever od Dunaja. Na katastrálnej hranici oboch Svodínov je dominanta obce – Kostol nanebovzatia Panny Márie. Ide naozaj o impozantnú barokovú stavbu vynímajúcu sa nielen rozmermi, ale aj interiérom s množstvom sôch a oltárov. Kostol je neprehliadnuteľný a je určite najvýraznejšou a dominantnou stavbou. Históriu obce možno spoznať aj v tunajšom archeologickom múzeu s dvoma expozíciami. Život bežných ľudí vo Svodíne zas mapuje Dom ľudových tradícií. Ten otvorili v roku 2005 a dokumentuje obyčaje a zvyky 20. storočia. Svodín v súčasnosť patrí medzi najvýznamnejšie vinohradnícke oblasti a bola by veľká škoda neochutnať vínko z niektorej tu pestovanej odrody. Darí sa tu bielym aj červeným vínam, veď sme naozaj na úplnom juhu Slovenska.
Aj preto je miestna gastronómia kombináciou slovenskej a maďarskej kuchyne. So spomínaným vínkom ide naozaj o kulinársky zážitok. Ten možno ešte umocniť počas tradičných Dní Pála Patóa. Ide o medzinárodný festival, na ktorom sa zúčastňujú programom aj účinkujúci z partnerských miest – maďarskej Taty, poľského Pińczów a českej Bystřice.