Medzi Dunajom a Hronom na úpätí kopcovitého terénu presne v strede na deliacej čiare medzi obomi riekami sa rozprestiera vidiecke sídlo Gbelce – Köbölkút.
Medzi Dunajom a Hronom na úpätí kopcovitého terénu presne v strede na deliacej čiare medzi obomi riekami sa rozprestiera vidiecke sídlo Gbelce – Köbölkút.
V dávnej minulosti sa toto miesto zapáčilo aj pravekým ľuďom. Svedčia o tom bohaté vykopávky. Okolo roku 1000 patrila „osada pri kamennej studni“ kráľovi Štefanovi I. Význam tejto oblasti vzrástol v XI. storočí, pretože krížom viedla veľmi dôležitá „soľná cesta“. Vedľa „kamennej studne“ bol založený kráľovský hospodársky majer. Túto osadu nazvali neskôr Köbölkút, čiže v preklade „studňa z kameňa“. Tak sa o Gbelciach hovorí v listine z roku 1233. Na severe chotára Gbeliec sa v močaristom teréne Parížskeho kanála pestuje trstina. Máloktorá obec v Európe má vo svojom katastrálnom území takú rozmanitú močiarnu lokalitu ako Gbelce. Národná prírodná rezervácia Parížske močiare s vyhliadkovou vežou, ojedinelou faunou a flórou je zapísaná v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.