Názov obce je doložený z rokov 1332 – 1337 ako Ecclesia Sancte Crusis. Obec s farou patrila hradu Hrušov, neskoršie panstvu Topoľčianky a Keglevichovcom. V 19. storočí v obci fungovala píla, vyrábali sa tu šindle, dyhy a parkety. Podstatná časť obyvateľov sa v období 2. sv. vojny zapojila do SNP. V zime r. 1944 tu malo sídlo vyše 500 partizánov. Tieto udalosti dnes pripomína pamätník SNP. Najvýznamnejšou pamiatkou patriacou do katastra obce je zrúcanina hradu Hrušov. Jeho výstavba je datovaná do obdobia po odchode Mongolov. V listinách sa prvý raz spomína v roku 1253. Hlavnou funkciou hradu bolo stráženie obchodnej cesty spájajúcej Požitavie s Ponitrím. Koniec slávy Hrušovského hradu prinieslo protihabsburské povstanie, keď bol v roku 1708 dobytý a zničený. Spolu s hradom zanikla aj obec Hrušovské Podhradie. Cisárske vojská ju spustošili natoľko, že život sa sem už nevrátil a časť jej obyvateľov sa presťahovala do neďalekého Hostia. Dominantou obce je tiež barokový Kostol povýšenia Sv. kríža, postavený v roku 1798 na mieste starého kostola, spomínaného v roku 1561. V obci žije približne 1 200 obyvateľov, ktorí sa združujú vo viacerých spolkoch. Je to napríklad folklórny súbor Vrštek či dychová hudba Hostianka, ktoré reprezentujú obec na rôznych kultúrnych podujatiach.