Spôsob, akým vznikal kostol v Choči, je naozaj pozoruhodný. Miestni odmietli poslušnosť komunistom a tajne, na vlastnú päsť a len pomocou vlastných síl a prostriedkov, začali s výstavbou kostola. Bez oficiálneho stavebného povolenia, to im vraj vydal samotný Boh. Písal sa rok 1958, keď v Choči stavali kultúrny dom a dnešný obecný úrad. Tieto stavby mali podporu štátnych a straníckych úradov. Ale Chočania potrebovali nielen kultúrny dom, ale aj kostol. A tak sa popri kultúrnom dome stavala akože zvonica, pretože pôvodná už bola na spadnutie. Bez stavebného povolenia, ktoré sa podarilo vybaviť až neskôr, stavali občania brigádnicky obe stavby. Striedali sa pri prácach a financie získavali od občanov, ktorí sa poskladali. Každá domácnosť prispela, ako mohla. Celá dedina žila tým, že v jej centre vzniká svätostánok. Dovtedy chodili veriaci na omšu pešo do päť kilometrov vzdialených Chraštian na území dnešných Beladíc. Tam sa vyhlasovali zbierky na výstavbu kostola v Choči. Ľudia pracovali na oboch stavbách, svetskej aj cirkevnej. Striedavo brigádovali na výstavbe kultúrneho domu aj na výstavbe kostola. Zostavovali sa dokonca poradovníky, kedy a z ktorého domu pôjde muž alebo žena na ktorú stavbu. Murárov, ktorí stavali kostol, stravovala celá dedina, obed im nachystali zakaždým v inom dome.